userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A p l i k o v a n á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i 2.
To čo daný človek preņíva je potrebné mu priznať a nebagatelizovať jeho pocity.
Týmto prístupom môņeme pozitívne emócie posilňovať a negatívne odstraňovať
Emócie verzus pamäť – to ako komunikujeme s človekom trpiacim Alzheimerovou
chorobou po emocionálnej stránke ostáva v jeho pamäti
Autenticita – V rozhovore a vo vzájomnej interakcií môņeme prejaviť úprimný záujem
a lásku voči tejto skupine klientov. Tieto kvality vńak môņeme sprostredkovať len
vtedy, ak ich sami skutočne cítime.
Dôstojnosť – Alzheimerova choroba ohrozuje dôstojnosť týchto ľudí. Na jednej strane
si uvedomujú, ņe nie je niečo v poriadku, na druhej strane vnímajú, ako sa k nim
stavia ich okolie. Vńetky negatívne prejavy voči ich osobe ohrozuje ich sebaobraz.
Akceptácia – Dôleņité je akceptovať ich ponímanie reality. Popieranie ich reality vedie
len k prehlbovaniu pocitu ochorenia a frustrácie.
Počúvanie – zainteresované počúvanie bez hodnotenia, alebo popierania ich vnímania
reality, alebo súčasného preņívania im dáva pocit dôstojnosti.
Empatia. (Ako komunikovať s človekom chorým na Alzheimerovu chorobu,
www.alzheimer.sk)
Napriek existujúcim komunikačným ńtandardom a odporúčaniam sa veľakrát pri
praktickom výkone sociálnej práce a poskytovaní starostlivosti osobe trpiacej demenciou,
teda aj Alzheimerovou chorobou, stretávame na strane pomáhajúcich profesionálov s chybami
v komunikácií nazývanými aj ako deńtruktívne komunikačné vzorce:
Podvádzanie a zrada – ide zo strany pracovníkov často o poruńovanie sľubu.
Objektivizácia osoby – postoj k osobe s demenciou akoby nemala ņiadny názor „To
nie je pre neho dobré...“
Infantilizácia – časté pouņívanie zdrobnenín
Nálepkovanie, stigmatizácia – objavuje sa v rečovom prejave profesionálov ako
napríklad: „On tomu nerozumie.“ Osoba s demenciou dostáva „nálepku“ a profesionál
sa dopúńťa unáhlených záverov na základe diagnózy.
Ignorovanie – ak pomáhajúci profesionál rozpráva o chorej osobe v jej prítomnosti
akoby tam nebola.
Odmietanie, odopieranie pozornosti – ide o vedomé a úmyselné „prehliadanie“ osoby
v priestore. Napríklad, keď sa chorý doņaduje pozornosti očným kontaktom a
pomáhajúca osoba si to naschvál nevńíma.
- 211 -