userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A p l i k o v a n á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i 2.
Dôstojnosť človeka ako jedno zo základných ľudských práv
Z vyńńie spomínaných filozofických koncepcií sa vo vńetkých obdobiach vývoja ľudstva
budoval aj pohľad na ľudské práva, medzi ktoré patrí aj dôstojnosť kaņdého človeka.
My by sme sa chceli sústrediť na čas, kedy sa v podstate od „konca 17. storočia mohol
John Locke v Listoch o tolerancii brániť slobodu vyznania pre ňu samu. A práve sloboda
svedomia sa stala základným kameňom uņ modernej filozofie ľudských práv. Obsahuje
hranicu radikálne vnútenú moci, čiņe ideu imanentných, nescudziteľných práv, ktoré musia
ostať bokom od kaņdej ńtátnej reglementácie.“ (Krsková, 2000, s. 31). Dodávame, ņe medzi
ne patrí aj právo na sebaurčenie a dôstojnosť kaņdej ľudskej osoby.
Ako uvádza Bröstl (2000, s. 18), prvý katalóg ľudských práv obsahuje Listina práv
Virgínie (Bill of Rights of Virginia) slávnostne prijatá 12. júna 1776: Vńetci ľudia sú od
prírody rovnako slobodní a nezávislí a majú určité vrodené práva.“ Ďalej Bröstl (2000, s. 18)
uvádza Deklaráciu nezávislosti predstaviteľov Spojených ńtátov zo 4. júla 1776, ktorá
vychádza z rovnakých princípov: „Vńetci ľudia sú stvorení ako seberovní, Stvoriteľ ich
obdaril istými neodňateľnými právami; patria medzi ne ņivot, sloboda a budovanie osobného
ńťastia.“ Ako paradox môņeme spomenúť, ņe k zruńeniu otroctva v Spojených ńtátoch
amerických dochádza aņ v r. 1865 a aj keď napríklad Jefferson, jeden z „otcov americkej
demokracie“ označuje otroctvo za „hanebnú prax“ a za eklatantný rozpor s „právami ľudskej
prirodzenosti“, mal aņ do konca ņivota značný počet otrokov (okolo 170).
V preambule Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 je definované: „ľud
Spojených národov (the peoples of the United Nations) vyslovuje odhodlanie „obnoviť
dôveru v základné ľudské práva, dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti v rovné práva
muņov a ņien a veľkých a malých národov.“ Táto vznikla v čase prípravy Vńeobecnej
deklarácie ľudských práv na pôde OSN, prijatej v r. 1948. Deklarácia je zaloņená na
prirodzenoprávnej teórii neodňateľných a predńtátnych práv (Bröstl, 2000, s. 21). Vńeobecná
deklarácia ľudských práv vychádza z postoja: „ktorý vychádza z viery v ľudské schopnosti,
zdôrazňovania ľudskej dôstojnosti človeka.“ (Dávideková, 2009, s. 42). Teda v spomínaných
dokumentoch je uņ zároveň deklaratívne vyjadrená dôstojnosť a hodnota kaņdej ľudskej
osobnosti ako základného prirodzeného práva kaņdej ľudskej osoby aj formou záväzného
právneho dokumentu.
Ďalńie, neskôr prijaté dohody na medzinárodnej, európskej, či národnej úrovni, rieńiace
problematiku ľudských práv sú inńpirované aj horeuvedenými dokumentmi. Samozrejme,
kaņdý reaguje na potreby v konkrétnej spoločenskej situácii a realite, ako napr. Medzinárodný
- 61 -