userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A p l i k o v a n á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i 2.
zachovať do konca ņivota potrebu prináleņitosti k skupine, byť členom nejakej skupiny ako
rodina, priatelia, kluby. Nestratiť rodinu v starobe dáva primárne istoty a bezpečie. Dnes majú
adolescenti skúsenosti so stratou týchto parametrov bezpečného ņivota. Aj preto vnímajú toto
obdobie ņivota so skepsou. Úlohou sociálno – výchovných pracovníkov je teda naučiť
sledovať problematiku staroby cez inú optiku. Cez optiku emocionálnej blízkosti, ktorá
nemusí byť realizovateľná len cez rodinných prísluńníkov. Pravidelný kontakt
s dospievajúcimi má psychoterapeutický účinok. Zdá sa akoby človek v séniu vystupňoval
potrebu lásky, mať niekoho rád, starať sa o niekoho aj v rozmere duchovnej starostlivosti a
tento pocit aj prijímať. Na vrchole etických potrieb je akceptácia vyjadrovania a vypočutia.
Mať nielen moņnosť s niekým hovoriť, konverzovať, ale predovńetkým uplatniť svoje
skúsenosti pre druhého. To je akcelerujúca motivácia pre zmysel ņivota. Túto ńancu by sme
mu mali dať, to je etické, ľudské a prosociálne.
Etika verzus kvalita života v séniu
Dnes sa mladí ľudia celkom otvorene priznávajú k mysleniu typu, „ak uţ starý, tak len
s dostatočnou energiou a vitalitou, pevným zdravím telesným aj duševným“. Zároveň
pridávajú ekonomickú nezávislosť a slobodu. To sú atribúty, ktoré v názorovej analýze
vyjadrili adolescenti strednej odbornej ńkoly. Pod pojmom „kvalita ţivota“ si kaņdý človek
predstavuje niečo iné, nakoľko samotný pojem je ťaņko definovateľný. Moņno povedať, ņe
ide o súbor podmienok ekonomických, sociálnych, zdravotných, spoločenských a ņivotného
prostredia, ktoré vzájomne ovplyvňujú ņivot človeka. Podľa názoru Hrozenskej (2008, s.57)
„kvalita ţivota zahŕňa historické, kultúrne a ţivotné vývojové prvky a biologické a vedecké
úvahy o nej vedú nevyhnutne k filozofii, k hodnotovému systému človeka. Kvalitu ţivota z
prevaţnej časti, najmä v seniorskom veku, podmieňuje zdravie.“ Hodnota kvality ņivota sa
odvíja aj od schopností človeka, akými sú sebestačnosť, zmyslové schopnosti, sociálne,
rozhodovacie, udrņanie finančného ńtandardu, pocit morálky, ńťastia, uņitočnosť pre iných a
pod.
Dņuka (2002, s.241) uvádza, ņe „ku konceptu kvality ņivota môņeme pristupovať z dvoch
aspektov a síce z:
a) objektívneho v ktorom kvalita ţivota znamená splnenie poţiadaviek týkajúcich sa
materiálnych a sociálnych podmienok ţivota ako výsledku pôsobenia sociálnych,
ekonomických, zdravotných a enviromentálnych vplyvov na ţivot ľudí.
- 191 -