userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A p l i k o v a n á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i 2.
neodôvodniteľné, a klient sa vlastne dostáva do úlohy prostriedku, ale rozhodne nie cieľa
sociálnej práce. Ako príklad moņno nadviazať na úvod tohto príspevku, ktorý načrtáva
odhalenia Verejnej ochrankyne práv v sociálnych zariadeniach pre mladistvých. Podľa
ombudsmanky sa deti najviac sťaņovali na:
- bitky a nadávky od personálu,
- bránenie prístupu na WC,
- rodičia sa im nemôņu dovolať, lebo personál nezdvíha telefón,
- bodovací systém za prehreńky, kde sa uplatňuje princíp kolektívnej viny,
- minimum vychádzok, len raz za 2 týņdne či za mesiac, aj to iba hromadne,
- tri mesiace nedostali vreckové,
- izolácia od sveta, zákaz návńtev,
- nedostatok aktivít po vyučovaní,
- absencia informácií od tých, čo o nich rozhodujú (Sudor, 2013).
Súčasná právna prax sa často rozchádza s platným právom, čiņe obeť trestného činu, aj
keď ma dôkazy, či pońkodený občan ako navrhovateľ v občianskom súdnom konaní a vo
vyńńích stupňoch na ústavnom súde a dokonca aj na Európskom súde pre ľudské práva, hoci
sú v práve, mávajú často problém so záujmovými skupinami (známe zhubné kulty a sekty,
slobodomurári) a svoje právo dosahujú len s komplikáciami. Sú pritom vo väčńine prípadov
plnoletí, majú dostatok dôkazov a právne normy hovoria jednoznačne v ich prospech. Klient
v oblasti záchrany, zvláńť, ak nie je plnoletý, vo sfére, ktorá jasne a nezameniteľne neupravuje
práva tohto klienta, ktorý navyńe nemá moņnosť pońkodenie sociálnymi pracovníkmi
dokázať, či uņ ide o poruńenie zákona alebo poruńenie zákonom neupravenej etiky, zákonite
nemá ńancu účinnej obrany. Spoločnosť v neustálej transformácii je spoločnosťou v určitej
anómii, kde víťazí ten silnejńí. Sociálny pracovník má teda nad klientom doslova absolútnu
moc a len od neho závisí jeho ďalńí osud. Etika v sociálnej práci je neustálym rozhodovaním
sa medzi podporovaním nezávislosti klienta a sadistickým správaním, čiņe snaņením sa, aby
na ňom boli závislé iné osoby, snaņením sa niekoho ovládať a vykorisťovať ho, a snaņením sa
vidieť niekoho trpieť (Fromm, 1993, s. 80-81).
Pokiaľ sociálny pracovník zvládne načrtnutý vnútorný boj, čaká na neho nátlak okolia.
Ida Ņelinská sa k mechanizmom, ktoré čakajú jednotlivca pri snahe správať sa eticky,
vyjadruje takto: „Mnoţstvo vecí vrátane anonymov, ktoré vám zničia meno a povesť. V
systéme pôsobia také kliky, ţe to jednoducho nejde. Ťaţko sa to opisuje, ale keď sa vzpriečite
systému, nedrţíte s ním „basu“, nepreţijete to nielen vy, ale keď odídete, či vás vykopnú,
- 241 -