userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A p l i k o v a n á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i 2.
sluņby humanitárnej pomoci, mimońkolské a rekreačné programy a letné programy. Tieto
sluņby sú v určitom rozsahu vyņadované vo vńetkých vývojových obdobiach jednotlivca, ale
môņu sa stať kritickými, keď dieťa vyrastie. Z hľadiska úlohy profesionála potreba zostať
partnermi ostáva nemenná a rozsah aktivít sa rozńiruje (Marková, 2013 s. 72).
Problémy rodín dospelých jedincov s autizmom
Ako uvádza (Cohen, 1997) v porovnaní s raným detstvom bolo a je relatívne málo
napísané o autizme v dospelosti. Sú známe aspekty liečby a starostlivosti, príbehy rodičov,
hlavne autobiografie vysokofunkčných osôb s autizmom, ktoré sa stali populárnymi
a zdôraznili zvládanie a reguláciu problémov v tejto podskupine. Z literatúry (Howlin, 2005,
s.) aj praxe vieme, ņe problémy autizmu pokračujú, ide o celoņivotné postihnutie, mentálna
retardácia je kognitívna, sociálna adaptácia pretrváva a dané potreby rozsiahlej chránenej
starostlivosti a supervidovaného zamestnania sa týkajú väčńiny populácie s autizmom.
Podpora, ktorú rodiny s týmito deťmi potrebujú, je identická a konzistentná s pomocou
vyņadovanou nielen počas obdobia včasnej diagnostiky, predńkolského a ńkolského veku
a následnej adolescencie, ale ide o schopnosť väčńiny rodín pokračovať v intenzívnej
starostlivosti aj napriek tomu, ņe je značne ohrozená starnutím rodičov a ich klesajúcou silou.
Väčńina autistických jednotlivcov bola v minulosti na Slovensku inńtitucionalizovaná.
Momentálny vývoj smeruje k deinńtitucionalizácii, čo môņe úplne eliminovať túto moņnosť
a čoraz častejńie bude zodpovednosť domáceho spoločenstva a komunity smerovať
k prispôsobeniu sa rezidenčnej starostlivosti a odborným moņnostiam v domácom prostredí.
Práve tu, viac ako v minulosti, bude významnú úlohu zohrávať práca sociálneho pracovníka,
odborníka, ktorý preskúma jednotlivé individuálne moņnosti rodín jedincov s autizmom.
V počiatočných rokoch dospelosti by mala byť poskytnutá príleņitosť nezávislého ņivota či uņ
v skupine, domove, v bytovom komplexe so supervíziou alebo iné porovnateľné sluņby, ktoré
umoņňuje súčasná legislatíva. Rodičia autistických jedincov by mali mať zrovnateľné
očakávania ako rodičia zdravých jedincov – vidieť svojho dospelého potomka ņiť svoj ņivot
mimo domova (Vermeulen, 2006, s.).
Hlavne príprava na povolanie, zamestnanie, ubytovanie dospelých jedincov s autizmom sa
stáva dôleņitou prioritou. V rodinách vo väčńine situácií dospelý autista zostáva doma, čím sa
zvyńuje bremeno rodičom. Tím odborníkov spolu s rodičmi by mal predvídať túto situáciu uņ
pred uzavretím povinnej ńkolskej dochádzky a smerovať k ďalńiemu vzdelávaniu a podľa
zdravotných moņností a mentálnych schopností detí s autizmom rozńíriť moņnosti reálneho
- 217 -