userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A n d r e j M á t e l , E v a G r e y, L u c i a J a n e c h o v á ( e d s . )
budete sa pozerať na to, ako tí, čo nad vami vyhrali, valcujú deti, ktoré ste na začiatku chceli
chrániť“ (Sudor, 2013).Nemoņno teda za etické zlyhania obviňovať len jednotlivca, ktorý je
prinútený pouņívať automat konformity ako jeden z troch mechanizmov úniku (Fromm, 1993,
s. 101-102).Takisto nemoņno tohto jednotlivca jednoznačne ani obhajovať. Najmä, pokiaľ si
je v plnej miere vedomý vlastného neetického správania a jeho dôsledkov pre klienta.
Neexistuje ņiaden dôkaz, ņe súčasný systém záchrany, ktorý je výsledkom transformácie
celej spoločnosti napojenej na záujmy ńpekulatívneho kapitálu, by mal byť orientovaný na
človeka. Vylučuje to samotný princíp trhového mechanizmu. „Trhový mechanizmus je
„sociálne slepý“. Priraďuje tovary tým, ktorí môţu zaplatiť najviac (majú najviac peňaţných
jednotiek – „hlasov“), a nie tým, ktorí ich najviac potrebujú. Preto sa môţe napríklad stať, ţe
mačka bohatého človeka dostane mlieko, ktoré by potrebovalo dieťa chudobného človeka na
zabezpečenie racionálnej výţivy“ (Lisý, J. a kol., 1998, s.44). Občianske zdruņenia, ktoré
podľa deklarácií dbajú na etiku, nemôņu v plnej miere podľa zákonitostí trhového
mechanizmu túto etiku dodrņiavať. V ńtátnych a neńtátnych zdravotníckych zariadeniach to
podľa vyjadrení odborníkov nebýva lepńie a etika musí ustúpiť kapitálu. Za vńetky prípady
moņno citovať zdravotnú sestru z Kanady, ktorá prińla navńtíviť svoju tetu v slovenskej
nemocnici: „Tetu vezme záchranka, v nemocnici ju „stabilizujú" a do desiatich dní - údajne
poisťovňa nerada prepláca dlhńí pobyt v nemocnici - ju prepustia do domáceho liečenia“
(Wright, 2013). Pritom ide o časť oblasti záchrany, ktorú má klient krytú povinným
zdravotným poistením, a ktorej plnú realizáciumá zabezpečovať aj zákon o ochrane zdravia
ľudí (Z. z., 272/1994).Podľa E. Fromma „tragédiou všetkých veľkých náboţenstiev je, ţe
porušujú samotný princípy slobody, keď sa stanú rozsiahlou náboţenskou organizáciou
riadenou náboţenskou byrokraciou“ (Fromm, 2003, s. 95). Pokiaľ Katolícka cirkev mala
tendenciu opätovne skĺznuť na túto úroveň, procesy, v ktorých pokračuje aj súčasný pápeņ
Francis, smerujú k úcte k slobode človeka. Ide zároveň o výzvu pre sociálnych pracovníkov
a pracovníkov vńetkých pomáhajúcich profesií vôbec a pre ich organizácie, aby sa minimálne
rovnako vyhýbali tragickým totalitným nepísaným zákonom.
Sociálna práca ako praktická činnosť rozhodne nie je etablovaná v takej vysokej
miere, ako by mohol usudzovať laik podľa mnoņstva vedeckej literatúry. V podstate ide vo
väčńine prípadov o pracovné miesta kreované z čias totalitného reņimu, čo sa v praxi tieņ
často odráņa v prístupe ku klientovi. Pokiaľ Sociálna práca na akademickej úrovni bude
mlčky tolerovať preņité totalitné praktiky praxe, či pokiaľ bude pauńálne povaņovať za účinné
nevedecké medicínske praktiky kreované eńte koncom osemnásteho storočia, konečným
efektom môņe byť uvoľňovanie priestoru pre organizácie, ktoré vykazujú symptómy
- 242 -