ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

zákonite uloženým alebo vyhláseným cirkevným trestom. Kresťan nekatolíckeho
spoločenstva nemôže byť krstným rodičom, môže byť iba svedkom krstu spolu
s katolíkom a to aj toho istého pohlavia. Ortodoxný kresťan môže byť aj krstným
rodičom, ale len spolu s katolíkom. (Ekumenické direktórium, I., čl. 48)
Do prípravy krstu sa majú zaangažovať okrem rodičov a krstných rodičov
dieťaťa i skupiny blízke rodine, ba celá farská rodina, Boží ľud. Po krste pomáha
svedectvom viery a katechézou. Krstné sľuby si obnovujeme na Veľkonočnú vigíliu,
pri slávení každého krstu, i súkromne, najmä vo výročitý deň krstu a iných
príležitostiach. Dátum svojho krstu treba vedieť tak ako dátum svojho narodenia.
Pán Ježiš nech je vzorom nielen v každom prijímaní pozvania na hostinu, ale aj
v správaní sa na hostine.
Krstná matrika: krstiteľ je povinný oznámiť vykonanie krstu farárovi, ktorý
zapíše do matriky pokrstených meno krstenca, krstiteľa, rodičov, krstných rodičov,
svedkov, ak boli prítomní, miesto a dátum krstu, miesto i deň narodenia krstenca. Ak
ide o dieťa nevydatej matky, treba zapísať jej meno, ak jej materstvo je verejne známe
alebo sama to písomne alebo pred dvoma svedkami žiada. Treba zapísať meno otca,
ak je otcovstvo potvrdené nejakým verejným dokladom alebo vyhlásením pred
farárom a dvoma svedkami. V ostatných prípadoch sa má pokrstený zapísať bez
uvedenia mena otca alebo rodičov. Ak ide o adoptívne dieťa, majú sa zapísať mená
adoptujúcich, a ak sa to robí v občianskej matrike, aj mená prirodzených rodičov
podľa vyše uvedených zásad so zreteľom na predpisy Konferencie biskupov. (kán.
878) Na dokázanie udeleného krstu stačí vyhlásenie jedného svedka, alebo prísaha
samého pokrsteného, ak prijal krst v dospelom veku.
Krst túžby je túžba po krste, má účinky krstu, hoci nie je krstom v právnom
zmysle a nie je sviatosťou. Pri pohrebe dieťaťa, ktoré rodičia chceli dať pokrstiť, no
zomrelo bez krstu, čítame: „U malého dieťaťa platí vôľa rodičov. V Cirkvi jestvuje aj
krst túžby, keď je nemožný krst vodou.“ (Pohrebné obrady) Deti, ktoré zomreli bez
krstu, Cirkev s nádejou zveruje Božiemu milosrdenstvu, ktorý chce spásu všetkých.
Ctihodný Ján Pavol II. vyzval teológov, aby sa zaoberali otázkou večnosti detí, ktoré
zomreli bez sviatosti krstu.
„Tí, ktorí nie vlastnou vinou nepoznajú evanjelium Kristovo a jeho Cirkev, ale
aj tak hľadajú Boha s úprimným srdcom a usilujú sa – pod vplyvom jeho
milosti – konať tak, aby plnili jeho vôľu, ako im to svedomie podáva a diktuje,
aj tí môžu dôjsť večného spasenia. Ba aj tým, ktorí bez vlastnej viny ešte nedošli
k výslovnému poznaniu Boha, ale robia tak – nie bez Božej milosti – aby ich život bol
správny, Božia Prozreteľnosť neodmieta pomoc potrebnú na ich spásu.“ (LG 16)
Krst krvi prijali tí, čo podstúpili mučeníctvo pre vieru, aj keď neprijali krst
vodou, sú pokrstení svoju smrťou za Krista a s Kristom (napr. Sväté Neviniatka).
Krstné, všeobecné kňazstvo pramení zo sviatosti krstu, pokrstený sa stáva
účastným Kristovho všeobecného kňazstva. Nezmazateľný znak je nielen znakom
pričlenenia do Cirkvi, ale i znakom všeobecného kňazstva. „A dajte sa vbudovať vy,
ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali
duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista... Vy ste vyvolený rod, kráľovské
kňazstvo.“ (1 Pt 2,5,9) Pokrstený sa stáva účastným na Kristovej kňazskej, prorockej
a kráľovskej službe. Pri mazaní krizmou: „Poznačujem ťa krizmou spásy, aby si bol
údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“ Z krstu pramení moc
spoluobetovať svätú omšu a prinášať samých seba ako príjemnú obetu Bohu
s Kristom. Z prorockej služby pramení apoštolát slovom i skutkom, služba v Cirkvi,
spolupráca s Kristom i misijné poslanie. Účasť na kráľovskej službe vyzýva
pokrstených kraľovať, panovať nad sebou a slúžiť Bohu aj iným v Kristovej láske.
10