ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

Čnosť múdrosti a rozlišovania. Spovedník má byť: vzdelaný, múdry,
poznať morálku, iné vedy, uplatňovať múdrosť v radách o konkrétnych
rozhodnutiach, v určení vhodných uzdravujúcich prostriedkov a v osobnom správaní
k penitentom. Múdrosť darovaná, ale sa aj získava skúsenosťou. Sv. Alfonz
konkretizuje v štyroch prípadoch:
1. pri voľbe mienok;
2. pri oprave spáchaných omylov;
3. v ochrane spovedného tajomstva;
4. pri spovedaní žien a správaní sa k nim.
Rozlišovaním duchov, dôverným poznaním Božieho pôsobenia v duši,
odkrýva bratským spôsobom vážnosť nemoci a v sile sviatosti prináša vhodné lieky.
„Podľa pravdy a v láske“ (Ef 4,15). Prirodzenosť a druh hriechu; proti Božím či
cirkevným prikázaniam, proti prirodzenosti; ťažký, ľahký. Aj keď je rozdiel medzi
ťažkým a ľahkým hriechom priepastne veľký, nie je vždy ľahké v každom konkrétnom
prípade určiť, či hriech je ťažký alebo ľahký. Postupovať opatrne, obozretne, múdro
skúmať, pevne postavený na základnom princípe, tiež pre psychologickú posilu
a útechu penitenta i spovedníka. Gerson píše, že stratíme každý pokoj svedomia, ak sa
presvedčíme, že nie je hriech, čo hriech je a naopak.
Keď sa zdajú objektívne zákony neisté, mravné systémy v tých
situáciách formujú úsudok svedomia. „V pochybnosti je možné nasledovať akúkoľvek
mienku, ktorá je pravdepodobná.“ (Medina, OP a Suarez, SJ, XVI. stor.) Chceli dať
istotu ľuďom v konaní, pozorní na problémy individuálneho svedomia a zdôrazňovali,
že sloboda je vlastné a pôvodné dobro človeka. V XVII. stor. sa rozšíril rigorizmus a
„pastorálka strachu“ z každodennej skutočnosti a opúšťanie sviatostí. Na obranu
objektívneho poriadku poznáme morálne systémy:
1. absolútny tuciorizmus – vždy sa človek musí pridržiavať zákona, hoci by na strane
slobody bol akýkoľvek silný argument; systém zavrhnutý Alexandrom VIII. r. 1690, D
1293;
2. mierny tuciorizmus- pridržiavať sa istejšej stránky v prospech zákona, ak niet pre
slobodu „argumentum probabilissimum“;
3. probabiliorizmus– treba dôvod presvedčivejší (probabilior) proti zákonu, aby
človek mohol konať;
4. kompenzacionizmus– vyžaduje dostatočný dôvod na použitie pravdepodobnej
mienky.
Ďalšie tri systémy kladú dôraz na subjektivitu, ktorá sa vyjadruje v slobode
určovať úsudok svedomia, totiž voliť si mienku miernu. Medzi systémami je hlboký
rozdiel v chápaní mravného života z hľadiska teologického i antropologického. Sme
viazaní mravnou usilovnosťou, konať tak, ako by na mojom mieste konal každý
verný Kristov učeník.
1. Laxizmus – z akéhokoľvek nepatrného dôvodu možno nedodržať zákon; zavrhnutý
Inocentom XI., D 1153;
2. Probabilizmus – dovolené je nezachovať zákon aj vtedy, keď na strane zákona je
silnejší argument ako na strane slobody, len nech je argument na strane slobody
vážny a istý, vážny vylučuje ľahkosť a istý vylučuje pochybnosť argumentu;
pravdepodobná mienka v prospech konania človeka, „lex dubia non obligat“ =
pochybný zákon nezaväzuje; neslobodno však ho použiť tam, kde sa jedná
o dosiahnutie cieľa, nielen o morálnu stránku skutku;
3. Ekviprobabilizmus – aby človek nemusel zachovať zákon, musí mať pre slobodu
aspoň tak veľký argument, ako na zachovanie zákona, pochybný zákon nezaväzuje.
Sv. Alfonz Mária de Liguori /1696–1787/ chcel, aby penitenti získali pokoj
40