ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

to inštitucionalizovaná a členená forma, ktorou sa koná cesta obrátenia a prehĺbenia
viery ako príprava na uvedenie do spoločenstva Cirkvi krstom. Je viacstupňový,
vrcholí v jedinom slávení troch iniciačných sviatostí. Začína vtedy, keď je kandidát
aspoň v začiatkoch oboznámený s evanjeliom, má začiatočné kontakty s Cirkvou,
laikmi i kňazom a je pripravený na:
Obrad uvedenia do katechumenátu, ktorý spočíva v privítaní kandidátov
a ich krstných rodičov, exorcizmu, poznačenia krížom na čele a na zmysloch (uši, oči,
ústa, hruď, lopatky – čo urobia krstní rodičia), udelenia krstného mena, bohoslužby
slova a prepustenia. Koná sa pri slávení Eucharistie po homílii. Kandidáti odídu
z kostola, nakoľko nemajú moc spoluobetovať svätú omšu. Katechumeni sa na prvom
stupni zúčastňujú bohoslužieb slova, exorcizmov a požehnaní.
Druhý stupeň sa nazýva Obrad vyvolenia alebo zapísania mena a koná
sa Prvú pôstnu nedeľu. Uzatvára sa tým katechumenát a kandidáti vyvolenia majú
jasnú vieru a rozhodnú vôľu prijať sviatosti iniciácie. Tretiu pôstnu nedeľu sa koná
prvé skrutínium. Pozostáva z homílie, modlitby v tichu, modlitby veriacich nahlas,
exorcizmu a prepustenia. V týždni sa koná v liturgickom obrade odovzdanie
apoštolského vyznania viery (Symbol = Credo = Verím). Štvrtú pôstnu nedeľu sa
koná druhé skrutínium. V týždni sa koná odovzdanie modlitby Pána. Piatu
pôstnu nedeľu sa koná tretie skrutínium. V noci Veľkonočnej vigílie prijmú
sviatosti kresťanskej iniciácie.
Dospelý má prejsť jednotlivými stupňami katechumenátu: „Počul si teda jeho
slovo, rozhodol si sa zachovávať jeho prikázania a zúčastňoval si sa na bratskom
spoločenstve a na modlitbe?“ (str. 123) Krstenec žiada o krst; je náležite poučený
o pravdách viery; pozná požiadavky kresťanského života; katechumenátom sa
prakticky osvedčil v kresťanskom živote. Pred krstom ľutuje svoje hriechy, zrieka sa
zlého ducha, jeho skutkov i pokušení; celkom sa oddáva Kristovi.
V príprave pomáha aj krstný rodič: „Si ochotný naďalej pomáhať slovom
i príkladom kandidátovi (alebo M.), o ktorom si vydal svedectvo, aby slúžil Kristovi?“
(str. 123) Zodpovedný za prípravu krstu je v miestnej cirkvi biskup, vo farnosti
farár, za deti rodičia. Nech si prizvú spolupracovníkov, ktorí sa usilujú o život podľa
viery a majú skúsenosť s náboženskou výchovou detí, čím sa príprava stane
záležitosťou farskej rodiny.
Odporúča aj predkatechumenát, ktorý spočíva v oboznamovaní
s evanjeliom tých, ktorí s kresťanstvom sympatizujú alebo majú k nemu náklonnosť.
Prijatie sa môže uskutočniť bez akéhokoľvek obradu, pričom žiadatelia prejavujú
úmysel vieru prijať.
Trvalým katechumenátom rozumieme neustále celoživotné prehlbovanie
sa kresťana vo viere činorodej v láske. Katechéza je doktrinálna i skúsenostná,
vychováva k evanjelizácii.
Dospelému v nebezpečenstve smrti dovolene vysluhujeme krst ak oň
žiada, má vieru (nevyhnutnosť absolútneho prostriedku = necessitate medii absoluti:
Boh je a dáva odmenu tým, čo ho hľadajú); chce žiť podľa viery. V prípade že upadol
do bezvedomia, ak o krst žiadal, alebo by oň žiadal, keby bol pri vedomí
(interpretatívny úmysel).
Krst detí je od nepamäti tradíciou Cirkvi, možno od dôb apoštolov, keď prijali
krst celé domy. Rodičia sú svojim deťom prvými svedkami viery a vychovávateľmi vo
viere. Pri prijatí ich žiadosti o krst je dieťa zapísané ako kandidát krstu, katechézou
a výchovou treba rozvíjať krstnú milosť, čo vyžaduje katechumenát po krste.
PASTORAČNÚ ČINNOSŤ, INŠTRUKCIA O KRSTE DETÍ
Kongregácia pre náuku viery, 1980; Direktórium 1983, str. 53 – 71:
„28. Pastoračná činnosť okolo krstu detí musí konkrétne vychádzať z dvoch
4