ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

Bohu za spáchané hriechy. Prvá, pravá a základná náprava, je obeta Krista na kríži,
bez ktorej akákoľvek činnosť človeka by zostala bez hodnoty a zásluh. Klasické formy:
modlitba, almužna, pôst, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné
odriekanie, obety, s Kristom spojený život s jeho ťarchami, bolesťami. Umožňujú nám
pripodobniť sa Kristovi, ktorý raz navždy odpykal naše hriechy. Sv. Tomáš hovorí, že
ako malý oheň sa uhasí, keď sa naň hodia veľké polená, tak sa môže stať, že malá
ľútosť penitenta sa uhasí ťarchou pokánia: „ako lekár vidiac slabosť organizmu
nepredpíše liek tak silný, aby ho neuvrhol do väčšieho nebezpečenstva, tak i kňaz
vedený Božou inšpiráciou neuloží trest, aký si hriech zasluhuje, aby chorého neviedol
k beznádeji a neoddialil ho úplne od pokánia... Je istejšie uložiť pokánie menšie ako
väčšie. Boh nám odpúšťa viac pre hojnosť milosrdenstva ako pre veľkú prísnosť.“ Sv.
Alfonz zdôrazňuje, ako učí Tridentský snem: spasiteľné a vhodné. Ľútosť
penitenta brať do úvahy. Gerson radí: nech môže byť prijaté penitentom ochotne,
ktoré iste urobí; okrem pokánia za hriechy verejné a pohoršlivé. Druhom viny je
určené pokánie, opačné ako samotný hriech; individuálne vzhľadom na penitenta,
nech uzdravuje čnosť opačná vine. Spasiteľné, pre spásu užitočné; vhodné, primerané
nielen hriechom, ale aj celkovému stavu hriešnika. Môže to byť aj skutok inak
povinný, napr. účasť na nedeľnej sv. omši. Za veľké pokánie považujeme napr.:
Litánie k všetkým svätým, 5 desiatkov ruženca, svätú omšu, Krížovú cestu...
Účinnosť sviatosti pokánia: navracia Božiu milosť, zmieruje s Bohom
a spája s ním v dokonalom priateľstve. Zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť
svedomia s duchovnou útechou. Spôsobuje duchovné vzkriesenie, prinavracia
dôstojnosť a dobrá života Božích detí. Zmieruje s Cirkvou, uzdravuje znovu plne
zapojeného do ekleziálneho spoločenstva a má aj oživujúci účinok na život Cirkvi,
ktorá trpela pre hriech svojho člena, ktorý bol znovu plne zapojený alebo upevnený do
spoločenstva svätých. Kajúcnik sa zmieruje sám so sebou v hĺbke svojho bytia,
s bratmi, s celým stvorením. Zveruje sa Božiemu milosrdnému súdu, určitým
spôsobom anticipuje súd, prechádza zo smrti do života a nepôjde na súd. Pobáda to
všetkých k milosrdnosti ako je Boh milosrdný.
Biskup a kňaz je vysluhovateľ sviatostného zmierenia. (kán. 965) Je znakom
a nástrojom Božej milosrdnej lásky, koná v mene Krista a Cirkvi, odpúšťa v mene
Otca i Syna i Ducha Svätého. Boh položil do rúk a úst apoštolov službu zmierenia,
ktorú konajú „in persona Christi.“ Biskupi ako nástupcovia apoštolov sú
„moderátormi disciplíny pokánia“ (LG 26) a spolu s kňazmi ako svojimi
spolupracovníkmi (LG 28) v tejto službe pokračujú ako nástroje Krista. Kristus koná
skrze svoju sviatostnú ekleziálnu prítomnosť v kňazovi. Na platné rozhrešenie sa
vyžaduje splnomocnenie (fakulta, jurisdikcia). Splnomocnenie môže kňaz dostať
buď samým právom alebo udelením kompetentnou vrchnosťou. (kán. 969) Vykonáva
túto službu v takej miere, v akej dostal právomoc, fakultu od svojho biskupa alebo
rehoľného predstaveného alebo pápeža na základe cirkevného práva. (kán. 967, 968)
(Napr. v súčasnosti je známe, že v diecézach Rím a Lima možno jurisdikciu dostať iba
od miestneho ordinára. Pravdepodobne pre veľké nebezpečenstvo zneužitia
podvodníkmi, ktorí predstierajú, že sú kňazmi.) Trvale sa má udeliť písomne. (kán.
973) Každý má právo vyspovedať sa ktorému chce spovedníkovi.
Spovedné tajomstvo je spovedník pod prísnymi trestami viazaný zachovať
absolútne, čo sa týka vyznaných hriechov. Nazýva sa to sviatostná pečať, lebo čo
počul, je zapečatené sviatosťou. Zachovávať tajnosť je povinný aj tlmočník, i všetci,
ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dozvedeli o hriechoch zo spovede. (kán. 983, 984)
Vyhnúť sa zneužitiu a pohoršeniu. (kán. 980) Ani neslobodno použiť vedomosť,
poznatky získané pri spovedi o živote kajúcnikov, ktoré by im mohli poškodiť.
Rozhrešiť kajúcnikov bez predchádzajúceho individuálneho
36