ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

Kolegiálny charakter má sviatostná povaha ekleziálnej služby. Ježiš
ustanovil Dvanástich ako zárodok nového Izraela a počiatok posvätnej hierarchie.
Spoločne boli vyvolení a poslaní. Ich bratská jednota bude v službe bratského
spoločenstva všetkých veriacich, bude svedectvom spoločenstva božských osôb.
Biskup vykonáva svoju službu v rámci biskupského kolégia v spoločenstve s rímskym
biskupom, nástupcom sv. Petra, hlavou kolégia. Kolegiálna povaha biskupského stavu
sa prejavuje aj tým, že na vysviacke biskupa majú účasť viacerí biskupi. Vyžaduje sa
osobitný mandát (poverenie) rímskeho biskupa, ktorý je zvrchovaným viditeľným
putom spoločenstva partikulárnych cirkví v jednej jedinej Cirkvi. Kňazi vykonávajú
svoju službu v rámci diecézneho presbytéria pod vedením svojho biskupa. Sviatostná
povaha ekleziálnej služby má osobný ráz, hoci služobníci konajú v spoločenstve,
konajú vždy osobne.
Každý je povolaný osobne, v spoločnom poslaní je osobným svedkom,
osobne zodpovedný tomu, ktorý dáva poslanie, koná „v jeho osobe“ a pre iné osoby:
„Ja ťa krstím...“. Sviatostná služba má osobnú povahu a kolegiálnu formu, ktorá
sa realizuje vo vzťahoch medzi biskupským kolégiom a jeho hlavou, Petrovým
nástupcom, a vo vzťahu medzi zodpovednosťou biskupa za svoju diecézu a spoločnou
starostlivosťou biskupského kolégia o všeobecnú Cirkev.
Jedine Šimona Pán urobil skalou svojej Cirkvi, dal mu meno Peter. Jemu
odovzdal kľúče, jeho ustanovil za pastiera celého stáda. Moc zväzovať a rozväzovať,
ktorú dostal Peter, bola daná aj kolégiu apoštolov, spojenému so svojou hlavou:
„Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na
zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 18, 18) Toto pastorálne poslanie Petra a ostatných
apoštolov patrí k základom Cirkvi. Pokračujú v ňom biskupi pod primátom
(prvenstvom) rímskeho pápeža.
Pápež, rímsky biskup, nástupca sv. Petra je stálym a viditeľným
princípom a základom jednoty biskupov a veriacich. Má plnú, najvyššiu a univerzálnu
moc nad Cirkvou, ktorú môže vždy slobodne vykonávať. Kolégium alebo zbor
biskupov má autoritu, iba ak sa chápe spolu s rímskym biskupom ako svojou
hlavou. Je aj nositeľom najvyššej a plnej moci nad celou Cirkvou, ktorá sa môže
vykonávať iba so súhlasom pápeža. Kolégium biskupov vykonáva moc nad celou
Cirkvou slávnostným spôsobom na ekumenickom koncile. Jednotliví biskupi sú
viditeľným princípom a základom jednoty vo svojich partikulárnych cirkvách. Ich
starostlivosť o celú Cirkev, o všetky cirkvi sa má vzťahovať predovšetkým na
chudobných, prenasledovaných pre vieru a misionárov.
Posvätný stav má tri stupne: biskup, kňaz, diakon. Biskup, nástupca
apoštolov, má plnosť sviatosti posvätného stavu, plnosť kňazskej sviatostnej moci
(ordinovať, svätiť); spolupracovník biskupa, kňaz (presbyter), jeho služba a sviatostná
moc (konsekrovať, premieňať a absolvovať, rozhrešovať); diakon je na nižšom stupni
hierarchie na ktorého sa vkladajú ruky na službu diakona, sviatostná moc (posluhovať
pri slávení Eucharistie, rozdávať ju, asistovať pri uzatváraní manželstva a požehnávať
ho, hlásať evanjelium a kázať, predsedať pri pohrebných obradoch a venovať sa
rozličným charitatívnym službám). Vysvätení služobníci sa volajú aj klerici. Kristus
je pôvodcom služby v Cirkvi, volí si a posiela apoštolov a ich nástupcov ohlasovať
vieru a budovať Božie kráľovstvo. Ten, koho posiela Pán, hovorí a koná na základe
Kristovej autority. Od neho dostávajú biskupi a kňazi poslanie a schopnosť (posvätnú
moc) konať v osobe Krista Hlavy (in persona Christi Capitis), kým diakoni
dostávajú silu slúžiť Božiemu ľudu diakoniou (službou) liturgie, slova a kresťanskej
lásky v spoločenstve s biskupom a jeho presbytériom (kňazským zborom).
PRIJÍMATEĽ
Môže byť jedine pokrstený muž. Ježiš si vyvolil mužov a apoštoli urobili to isté
48