ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

SVIATOSTI VŠEOBECNE
Pán Ježiš nám udeľuje Boží život zvlášť cez sedem sviatostí, ktoré ustanovil
a zveril svojej Cirkvi: krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých,
posvätný stav a manželstvo. Týkajú sa všetkých etáp a dôležitých chvíľ života. Medzi
etapami prirodzeného a duchovného života je určitá podobnosť. Dávajú životu viery
vznik a rast, uzdravenie a poslanie. Tvoria určitý organizmus. Prvé tri uvádzajú do
kresťanského života, ďalšie dve sú sviatosťami uzdravenia a posledné dve služby
spoločenstvu. Sviatosť krstu, birmovania a posvätného stavu vtláčajú do duše okrem
milosti aj nezmazateľný znak, charakter, preto sa prijímajú iba raz v živote. Ak sa
rozumne pochybuje o ich skutočnom alebo platnom udelení, majú sa udeliť
podmienečne.
Sú viditeľnými znakmi milosti; udeľujú milosť tým, ktorí ich prijímajú
s potrebnými dispozíciami. Mocou spasiteľného diela vykonaného raz navždy
Kristom, pôsobia: „Ex opere operato iis qui non ponunt obicem“ samotným
vysluhovaním u tých, ktorí nekladú prekážku. Sú účinné, pretože v nich pôsobí sám
Kristus, on krstí... Sú nevyhnutne potrebné pre spásu, treba ich nielen platne
a dovolene vysluhovať i prijímať a pomáhať v tom aj iným. Sviatostná milosť je milosť
Ducha Svätého udelená Kristom a vlastná každej sviatosti.
Ovocím sviatostného života je naše zbožštenie. Bytostne, životne sa spájame
s Kristom, máme účasť na Božskej prirodzenosti, účasť na večnom živote. Ovocie je
osobné: život pre Boha v Kristovi; i ekleziálne: pre Cirkev je to vzrast v láske
a vydávanie svedectva. Vieru predpokladajú, živia, posilňujú a vyjadrujú, posväcujú
nás, budujú Kristovo telo, vzdávajú Bohu kult, napomáhajú vzrast lásky, poučujú. Sú
veľmi dôležitými prostriedkami duchovného života, ktorý spočíva v láske k Bohu
a blížnemu: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom... ako som ja
miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom
milovať.“ (Jn 13,34-35) „Keby som hovoril jazykmi... a lásky by som nemal, ničím by
som nebol... nič by mi to neosožilo.“ (1 Kor 13,2,3)
Sviatosti živých: birmovanie, Eucharistia, pomazanie nemocných, posvätný
stav, manželstvo; stav posväcujúcej milosti je nevyhnutný k ich hodnému prijatiu.
Sviatosti mŕtvych: krst a sviatosť pokánia; krstom sa znovu rodíme
z hriechu do milosti; sviatosť zmierenia nám zveľaďuje prípadne vracia stratenú
milosť.
Úmysel, intencia znamená snahu subjektu čosi vykonať a dosiahnuť cieľ, je
výsledkom rozumu a vôle, je potrebný k vysluhovaniu i prijatiu sviatostí. Úmysel
poznáme:
aktuálny: vzbudený, neodvolaný, vplýva na akt, uvedomuje sa;
virtuálny: vzbudený, neodvolaný, vplýva na akt, neuvedomuje sa;
habituálny: vzbudený, neodvolaný, nevplýva na akt;
predpokladaný (interpretatívny): nevzbudený, no bol by si ho vzbudil keby bol
o veci vedel.
Výslovný (vyjadrený) alebo obsiahnutý (zahrnutý) je podľa spôsobu určenia.
Determinovaný alebo indeterminovaný, či vec alebo osobu označuje presne
alebo nepresne.
Vysluhovateľ sviatosti musí mať aspoň virtuálny úmysel.
Prijímateľ sviatosti musí mať úmysel aspoň virtuálny; na pomazanie chorých
stačí habituálny; deti ktoré ešte neužívajú rozum, krstíme aj v spánku. Na prijatie
manželstva (ženích i nevesta si sviatosť navzájom vysluhujú a prijímajú) a kňazstva
treba vyjadrený.
Dispozícia je potrebná k úmyslu, spočíva: vo viere aspoň tých právd, ktoré
2