ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

SVIATOSTI UZDRAVENIA
Sviatosti uzdravenia (pokánie a pomazanie chorých) Ježiš Kristus, lekár našich
duší i tiel ustanovil, aby Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele
uzdravenia a spásy. Odpúšťa nám hriechy a vracia telesné zdravie. Boží život, ktorý
sme prijali v krste, upevnili v birmovaní a zavŕšili Eucharistiou, nosíme v hlinených
nádobách.
SVIATOSŤ POKÁNIA A ZMIERENIA
Volá sa: sviatosťou obrátenia, pokánia, zmierenia, odpustenia, svätá spoveď.
Odpúšťa kajúcnikovi hriechy a zmieruje ho s Cirkvou, ktorá sa pričiňuje o jeho
obrátenie láskou, príkladom a modlitbou. „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme
sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný
a spravodlivý: odpustí nám.“ (1 Jn 1,8-9) Krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti,
náklonnosť na hriech, čiže žiadostivosť zostáva v pokrstených, aby sa s pomocou
milosti osvedčili v duchovnom boji o svätosť. Ježiš vyzýva: „Kajajte sa a verte
evanjeliu.“ (Mk 1,15) Pokánie – dar Boží a odpoveď človeka. „Obráť ma a ja sa
obrátim“ (Jer 31,18) značí prijať Božiu iniciatívu a ponúknuť nevyhnutnú spoluprácu.
Metanoia v gréčtine znamená zmeniť myslenie, zmýšľanie, mienku, ideu, v NZ je
kladený dôraz na myslenie a chcenie; v SZ šúb obrátenie, kladie dôraz na zmenu
smeru, celý človek sa musí obrátiť. Radikálna zmena vzťahu k Bohu, konverzia,
orientovať existenciu podľa Božieho projektu a konať skutky pokánia, ktorými
naprávame spáchanú neprávosť voči Bohu, sebe, blížnemu i stvorenstvu. Sme
pobádaní milosťou a nachádzame model a príklad v samotnom Ježišovi, vzore
kajúcnikov, lebo On sa podrobuje pre iných žiť v plnosti neustále pokánie, aby plnil
Otcovu vôľu. Ako trpiaci sluha dokonáva svoj kajúci život, obetu seba samého za
mnohých.
Ježiš posiela apoštolov ohlasovať pokánie; hlásajú spojitosť medzi pokáním,
odpustením a vierou v Ježiša a krstom. Dáva im moc odpúšťať hriechy. Jedine Boh
odpúšťa hriechy. Ježiš, Boží Syn „má na zemi moc odpúšťať hriechy“, túto moc
vykonáva. Udeľuje ju aj ľuďom, apoštolom, aby ju vykonávali v jeho mene,
ustanovuje sviatosť pokánia. Ježiš hriešnikom odpúšťa a ukazuje aj účinky odpustenia
keď kajúcnikov znovu začleňuje do spoločenstva Božieho ľudu. Keď dáva apoštolom
moc odpúšťať hriechy, udeľuje im aj moc zmierovať s Cirkvou, ekleziálny rozmer. Moc
zväzovať a rozväzovať značí: koho vylúčite zo svojho spoločenstva, bude vylúčený
aj zo spoločenstva s Bohom. Zmierenie s Cirkvou je neoddeliteľné od zmierenia
s Bohom. Termín zmierenie je viacznačný: Krst, Pokánie, Eucharistia. Sv. Pavol
spomína: slovo zmierenia a službu zmierenia. Rozlišujeme čnosť pokánia
a sviatosť pokánia.
Rozmery pokánia – osobný i sociálny; charizmatický i inštitucionálny.
1. zmierenie ako tajomstvo a služba;
2. jednota a komplexnosť cesty obrátenia, primát milosti, činnosť Božia, základná
voľba, radikálnosťou je krstná metanoia a každodennosťou je neustále pokánie a
sviatosť pokánia;
3. cirkevno-liturgický rozmer, tri formy slávenia: individuálna; spoločná
s individuálnym vyznaním a rozhrešením; so všeobecným vyznaním a rozhrešením;
4. antropologický rozmer - penitent je slobodná osoba, ktorá spolu-slávi sviatosť
pokánia; vyznanie chvály a potom vyznanie hriechov;
5. vzťahy medzi osobami: veľkonočný, turíčny, cirkevný, eschatologický, sviatostný,
kozmický.
32