ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

posediačky pri zachovaní liturgických zákonov, so schválením ordinára aj pred
ľudom. Slepý alebo trpiaci inou chorobou môže používať akýkoľvek schválený omšový
text, v prípade potreby za prítomnosti iného kňaza, diakona alebo poučeného laika,
ktorý mu má pomáhať. (kán. 930)
Sláviť a rozdávať Eucharistiu možno v ktorýkoľvek deň a hodinu s výnimkou,
ktoré vylučujú liturgické normy. (kán. 931) Na posvätnom mieste, v prípade potreby
na slušnom mieste, na posvätenom alebo požehnanom oltári. Mimo posvätného
miesta sa použije vhodný stôl, prikrytý oltárnou plachtou a korporálom. (kán. 932)
Z oprávneného dôvodu s povolením ordinára pri vylúčení verejného pohoršenia je
dovolené sláviť Eucharistiu v kostole cirkví, ktoré nemajú plné spoločenstvo
s katolíckou Cirkvou. (kán. 933)
Kde sa uchováva Eucharistia, niekto sa má o ňu starať a má sa tam sláviť omša
aspoň 2 (dva) razy do mesiaca. (kán. 934) K poklone má byť kostol otvorený aspoň
niekoľko hodín denne. (kán. 937) Eucharistia sa má obvykle uchovávať iba v jednom
svätostánku kostola alebo kaplnky. (kán. 938) Nikomu nie je dovolené držať u seba
Eucharistiu alebo ju so sebou nosiť pri cestovaní, ak to nie je z naliehavej pastoračnej
potreby a pri zachovaní predpisov ordinára. (kán. 935) V rehoľnom alebo inom
nábožnom dome sa má Eucharistia uchovávať na jednom mieste, s povolením
ordinára aj v inej kaplnke toho istého domu. (kán. 936)
MILODAR
Kňazovi je dovolené omšu obetovať na určitý úmysel. Nástojčivo sa odporúča,
aby aj bez milodaru slávil omšu na úmysel veriacich, najmä biednych. (kán. 945)
Milodarom prispievajú veriaci k dobru Cirkvi, účasti na jej starostlivosti o podporu
služobníkov a diel. (kán. 946) Milodary treba chrániť pred každým, hoci len
zdanlivým druhom predávania alebo obchodu. (kán. 947) Osobitne treba obetovať
omše na úmysel tých, za ktorých bol jednotlivý milodar venovaný a prijatý (kán. 948),
hoci by sa prijatý milodar bez jeho viny stratil. (kán. 949) „Ak sa venuje suma peňazí
na slúženie omší bez určenia počtu omší, ktoré treba sláviť, ten sa vyráta so zreteľom
na milodar stanovený v mieste, na ktorom sa darca zdržiava, ak sa zákonne nemusí
prezumovať, že jeho úmysel bol iný.“ (kán. 950)
Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi viac omší, každú môže obetovať na úmysel, na
ktorý bol venovaný milodar, ale má právo ponechať si milodar iba za jednu omšu,
okrem dňa Narodenia Pána. Ostatné odovzdá ordinárovi. Pričom je pripustená
odmena z vonkajšieho titulu. „Kňaz, ktorý v ten istý deň koncelebruje druhú omšu,
z nijakého titulu nemôže za ňu prijať milodar.“ (kán. 951) Provinčný koncil alebo
zhromaždenie biskupov provincie určí dekrétom pre provinciu výšku milodaru. Kde
taký dekrét chýba, má sa zachovať zvyk platný v diecéze. Dekrétu či zvyku sa musia
podriadiť aj rehoľníci. (kán. 952) Nie je dovolené žiadať viac, je dovolené prijať
spontánne venovaný vyšší, ale aj nižší milodar.
„KBS na svojom júnovom zasadaní rozhodla upraviť milodar na sv. omšu... na
100,- Sk. Zároveň sa aj upravuje, že z uvedeného milodaru 10,- Sk dostane organista,
8,- Sk kostolník a 5,- Sk miništranti.“ ABÚ Trnava: č. 111/96, 14. XI. 1996.
Nikomu nie je dovolené prijať toľko milodarov pre seba, koľkým v priebehu
roka nemôže zadosťučiniť. (kán. 953) Ak v kostoloch alebo kaplnkách žiadajú sláviť
väčší počet omší, než je možné, je dovolené ich sláviť inde, ak darcovia výslovne
nevyjadrili opačnú vôľu. (kán. 954) Prijaté intencie možno odovzdať sláviť iným
kňazom, proti ktorým niet nijakého podozrenia. Kto intencie prijal, je povinný starať
sa o ich slávenie, kým nedostane potvrdenie o prijatom záväzku i milodare. Čas,
v ktorom ich treba začať sláviť, je deň, v ktorý ich kňaz prijal, ak nie je zrejmé iné.
Ktorí iným zverujú omše na slávenie, majú zapísať prijaté omše i tie, ktoré odovzdali
iným a milodary za ne. Kňaz musí presne zapísať omše, ktoré prijal na slávenie
30