ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

umučením. Lámanie chleba, lebo tento obrad použil Ježiš; Eucharistické
zhromaždenie; pamiatka; čistá a svätá obeta; svätá omša; obeta chvály; duchovná
obeta; svätá a božská liturgia; sväté tajomstvá; najsvätejšia sviatosť; sviatosť sviatostí;
prijímanie; sväté veci; anjelský chlieb; chlieb z neba; liek nesmrteľnosti; viatikum...
Ježiš, pretože miloval svojich až do krajnosti, pri večeri im umyl nohy a dal
príkaz lásky. Aby sa nikdy nevzdialil od svojich, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho
a dával svojim učeníkom hovoriac: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Po večeri vzal
kalich s vínom a povedal: Vezmite a pite, toto je kalich mojej krvi. Kedykoľvek to
budete konať, robte to na moju pamiatku“. Apoštolov ustanovil za kňazov Nového
zákona.
Predobrazy: Melchizedech, kráľ a kňaz Boha najvyššieho priniesol ako
obetu chlieb a víno. Eliáš jedol chlieb pred cestou, keď utekal pred
nebezpečenstvom. V SZ sa chlieb a víno prinášali na obetu medzi prvotinami.
V súvislosti v exodom nekvasené chleby, ktoré Izrael je každú Veľkú noc,
pripomínajú náhlenie pri východe z Egypta. Spomienka na mannu mu pripomína,
že žije z Božieho slova. Kalich dobrorečenia na konci židovskej veľkonočnej
hostiny pridáva eschatologický rozmer. Ježiš dal nový a definitívny zmysel
dobrorečeniu nad chlebom a kalichom ako i židovskej Veľkej noci. Zázraky
rozmnoženia chlebov sú predobrazom hojnosti Eucharistie. Premenenie vody na
víno v Káne naznačuje svadobnú hostinu v Otcovom kráľovstve. Predpoveď
Eucharistie učeníkov rozdelila, podobne ako ich pohoršila predpoveď umučenia. Kríž
a Eucharistia sa stávajú kameňmi úrazu. Len viera nám dáva istotu toho, čo
nevidíme...
Eucharistia je slávenie pamiatky Krista, jeho života, smrti, zmŕtvychvstania
a príhovoru u Otca. Kristova Veľká noc sa stáva prítomnou, uskutočňuje sa dielo
nášho vykúpenia, je sprítomnením obety kríža, jej pamiatkou a aplikuje jej ovocie.
Kristova obeta a Eucharistia sú jedna jediná obeta, rozdielny je iba spôsob
obetovania. Obetuje sa službou kňazov, nekrvavým spôsobom sa obetuje ten istý
Kristus, ktorý sa obetoval raz navždy krvavo na kríži. Je obetnou pamiatkou
a posvätnou hostinou. Je obetou Cirkvi, ktorá je Kristovým telom. S ním je aj ona
celá obetovaná. Stáva sa obetou jej údov, ktorí s Kristom spájajú svoj život. Celá
Cirkev je spojená s Kristovou obetou a s jeho príhovorom (pápež, biskupi, kňazi,
diakoni, veriaci, účastní nebeskej slávy, duše v očistci). Prináša sa aj na
zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo
časných dobier od Boha. Prví učeníci po domoch lámali chlieb najmä v prvý deň
týždňa, v nedeľu, v deň zmŕtvychvstania. Nedeľné slávenie Eucharistie je osobitným
prejavom kresťanského života veriacich.
Matéria: pšeničný chlieb a prírodné víno z viniča, do ktorého treba primiešať
trochu vody. Podľa dávnej tradície latinskej cirkvi nekvasený chlieb. (kán. 924, 926)
Forma konsekračné slová: „Toto je moje telo... Toto je kalich mojej krvi...“
Vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie je
jedine kňaz. Dovolene ju slávi kňaz nehatený kánonickým zákonom pri zachovaní
predpisov. (kán. 900) Kňazi môžu koncelebrovať. (kán. 902) Majú často, ba denne
sláviť Eucharistiu, aj keď veriaci nemôžu byť prítomní. Nie je dovolené celebrovať
alebo koncelebrovať viac než raz za deň, okrem prípadov dovolených právom.
S povolením ordinára dva razy za deň, v nedeľu a prikázané sviatky najviac tri razy za
deň (u nás štyri). Modlitbou sa pripraviť na slávenie a po slávení vzdať Bohu vďaky.
„Sláv každú svätú omšu akoby bola prvá, akoby bola posledná, akoby bola jediná
v tvojom živote.“ (Ján Pavol II.) Sancta sanctae... Sväté svätým...
Riadnym vysluhovateľom (rozdávateľom) sv. prijímania je biskup,
presbyter a diakon. Mimoriadnym akolyta ako aj iný veriaci určený podľa kán. 230,
24