ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

vzbudiť si potrebný úmysel na prijatie sviatostí. Príbuzných či ošetrujúcich sa pýtať na
ich stav i schopnosť prijať sviatosti, kedy naposledy sviatosti prijali. Snažiť sa
s chorým nadviazať komunikáciu, trpezlivo sa pýtať kedy bol na spovedi, aké si
pamätá hriechy a posúdiť jeho dispozíciu a pomôcť mu disponovať sa k prijatiu
sviatostí. K prijatiu Eucharistie sa vyžaduje aktuálny či virtuálny úmysel. Ak
neusudzuje správne, nie je schopný prijať Eucharistiu, snažiť sa s ním vzbudiť
dokonalú ľútosť, udeliť podmienečne rozhrešenie, pomazanie chorých, ak je
v nebezpečenstve smrti i úplné odpustky. Ak máva niekedy svetlé chvíle, ak je možné,
treba aby príbuzní vtedy volali kňaza. Ak stav pretrváva roky, raz za rok
a v nebezpečenstve smrti im vysluhovať podmienečne pokánie a pomazanie chorých.
V nebezpečenstve smrti sa nachádzajúcim s veľkou láskou pomôcť pripraviť sa na
prijatie sviatostí. Majú sa posilniť sv. prijímaním na spôsob viatika (via = cesta), hoci
už v ten istý deň prijímali. „Počas trvania nebezpečenstva smrti sa odporúča, aby sa
sv. prijímanie vysluhovalo viac ráz v rozličných dňoch.“ (kán. 921) Duchovní pastieri
sa o to majú zvlášť starať.
Sv. prijímanie mimo omše možno udeliť z oprávneného dôvodu pri
zachovaní liturgických predpisov. (kán. 918) Povinnosťou a potrebou je účasť
v nedeľu a v prikázané sviatky na celej sv. omši. Po prvom prijatí Eucharistie sme
povinní aspoň raz do roka pristúpiť k sv. prijímaniu a to vo veľkonočnom čase,
z oprávneného dôvodu v inom čase. (kán. 920)
„Na sv. prijímanie sa nesmú pripustiť exkomunikovaní a postihnutí
interdiktom po jeho uložení alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú
v ťažkom hriechu.“ (kán. 915) „Kto si je vedomý ťažkého hriechu, bez
predchádzajúcej sviatostnej spovede nesmie sláviť omšu ani prijímať Pánovo telo, ak
nie je na to vážny dôvod a niet príležitosti vyspovedať sa; v tomto prípade si musí byť
vedomý, že je povinný vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý zahŕňa predsavzatie čo
najskôr sa vyspovedať.“ (kán. 916)
Liturgia slova a Eucharistie tvoria spolu jediný úkon kultu. Na čele
zhromaždenia je sám Ježiš, Veľkňaz Novej zmluvy. Biskup alebo kňaz koná v osobe
Krista, Krista zastupuje. Všetci sa zúčastňujú aktívne, každý svojím spôsobom.
Kristova prítomnosť pod eucharistickými spôsobmi prevyšuje všetky spôsoby jeho
prítomnosti v Cirkvi, je jediná svojho druhu. V nej je opravdivo, skutočne a podstatne
telo a krv, duša a božstvo, celý Kristus, živý a oslávený.
Adorácia či už jednotlivca alebo spoločenstva alebo farnosti pomáha ku vzrastu
lásky k Spasiteľovi vo Sviatosti. Adorácie v iné dni, osobitne vo štvrtok pred prvým
piatkom v mesiaci podľa žiadosti Božského Srdca možno spájať s prosbou o duchovné
povolania. Duchovní pastieri majú sväto sláviť sväté tajomstvá ako i poučovať
veriacich o Eucharistii a láske voči nej. Kňazi nech sa utiekajú k materskej pomoci P.
Márie a usilujú sa žiť v hlbokom spoločenstve s ňou. V služobnom kňazstve sa skrýva
úžasný a neobyčajne hlboký rozmer blízkosti ku Kristovej matke. Pri slávení sv. omše
matka Vykupiteľa stojí pri kňazoch a vovádza ich do tajomstva vykupiteľskej obety
svojho božského Syna. „Ad Iesum per Mariam“ nech je každodenný program života
i pastorácie.
Cirkev žije z Eucharistie (Ján Pavol II.), Eucharistia je prameň a vrchol
kresťanského života. Obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, samého Krista. Ave verum
corpus natum de Maria Virgine! Svätí, zvlášť Mária, eucharistická žena, nás privádza
k Najsvätejšej sviatosti.
Inaestimabile donum Inštrukcia Kongregácie pre sviatosti a bohoslužbu,
1980. Obsahuje viaceré normy týkajúce sa kultu nesmierneho daru Eucharistického
tajomstva, ktorý bol predmetom úvah listu pápeža Jána Pavla II. biskupom a kňazom
24. II. 1980. Inštrukcia nie je syntézou toho, čo Svätá Stolica už povedala o kulte
28