ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.
Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.“ (Sk 8,14–17) Spoločenstvo
v Samárii sa pevnejšie napája na Cirkev v Jeruzaleme. Ku vkladaniu rúk sa čoskoro
pridalo mazanie krizmou, aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého. „A Boh nás i vás
posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do
sŕdc závdavok Ducha.“ (2 Kor 1,21–22) Pečať je symbolom osoby, znakom jej
autority, jej vlastníckeho práva na predmet, potvrdzuje právny akt, či dokument,
prípadne ho robí tajným. Kristus vyhlasuje, že Otec ho označil svojou pečaťou. Aj nás
označil svojou pečaťou.
Matéria: pomazanie krizmou na čele birmovanca, ktoré sa koná s vkladaním
ruky.
Forma: „M., prijmi znak daru Ducha Svätého“.
Predtým biskup vystrie ruky nad birmovancov a nahlas prosí o vyliate Ducha
modlitbou: „Všemohúci Bože...“. Hoci vystretie rúk s modlitbou nepatrí k platnosti,
robí obrad úplným a pomáha sviatosť hlbšie chápať. Kňazi, ktorí pomáhajú pri
udeľovaní birmovania vystrú ruky spolu s ním, no nič nehovoria. Bozk pokoja je
znakom ekleziálneho spoločenstva s biskupom a veriacimi. Birmovanec dostáva dar
samého Ducha Svätého; zveľaďuje v ňom jeho dary, dokonalejšie ho spája s Cirkvou;
obohacuje osobitnou silou ako pravého Kristovho svedka, aby slovom i skutkom šíril
a bránil vieru. Olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje, robí pružným, je znakom
uzdravenia, hojí pomliaždeniny a rany, pomazaný vyžaruje krásu, zdravie a silu.
Olejom bývali pomazaní králi, proroci a kňazi; ľudia, ktorí mali dostať dary Ducha
v mimoriadnej miere.
Charakter, čiže nezmazateľný znak vtláča sviatosť birmovania do duše, preto
sa vysluhuje iba raz. Zdokonaľuje kňazstvo veriacich a birmovaný dostáva silu akoby
z úradného poverenia verejne vyznávať vieru v Krista slovami a činmi. Udeľuje sa
spravidla v omši, aby tak vynikol vzťah tejto sviatosti k celému kresťanskému
zasväteniu, ktoré dosahuje vrchol v Eucharistii. Z oprávneného a rozumného dôvodu
sa však môže udeliť mimo omše a na hociktorom dôstojnom mieste. (kán. 881)
V prvotnej Cirkvi sa udeľovali spolu sviatosti iniciácie: krst, vkladanie rúk
s krizmáciou a Eucharistia. Väčší počet krstov detí, vzrast vidieckych farností,
zväčšovanie diecéz a iné dôvody nedovoľovali biskupovi sláviť všetky krsty. Na
Západe chceli zavŕšenie krstu vyhradiť biskupovi; krst a birmovanie sa oddeľovali.
Krst vysluhoval kňaz a birmovanie biskup. Zvyk rímskej Cirkvi, dvojité mazanie pri
krste, prvé konal kňaz a druhé biskup na čele novopokrsteného, umožňoval rozvoj
západnej praxe. Pomazanie je znakom vtlačenia duchovnej pečate.
Samostatnú liturgickú formu dostalo birmovanie v 13. storočí. Liturgia sa
začína obnovením krstných sľubov, čo zvýrazňuje spojitosť s krstom a vyznaním
viery. V prípade krstu dospelého sa birmovanie udeľuje hneď po krste a zároveň
prijíma i Eucharistiu. Krizma je rastlinný olej zmiešaný s balzamom; jej posvätenie na
Zelený štvrtok je v určitom zmysle súčasťou birmovania.
BIRMOVANEC
Prijímateľ birmovania musí byť pokrstený, v stave milosti, vhodne poučený,
schopný obnoviť krstné sľuby, ochotný vydávať svedectvo o kresťanskej viere, túži
prijať Eucharistiu. (kán. 889) U dospelého k platnému prijatiu birmovania sa
vyžaduje habituálny implicitný úmysel. Tento úmysel je obsiahnutý vo vôli umrieť
ako katolík. Aj keď birmovanie nie je necessitate medii ad salutem = nevyhnutnosťou
prostriedku k spáse, predsa však je založené Kristom, má veľký význam; Skutky
apoštolov (napr. Sk 8,17) označujú záväznosť ho prijať.
Vek birmovancov sa od IV. lateránskeho koncilu (r. 1215) ustálil na vek
rozumového rozlišovania. (AAS 23, 353...) „Je zrejmé, že krst, ktorý je duchovným
20