ThDr. Juraj Augustín, PhD. Druhé vydanie ... - teologia.iskra.sk

charakteristických pre ťažkú chorobu alebo stareckú krehkosť. Boh chce priviesť
chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to vôľa Božia. Odpustenie
hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia: „Ak sa dopustil hriechov,
odpustia sa mu“. (Jak 5,15) Chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým
utrpením, je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa
Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu.
Ekleziálna milosť, tým že sa dobrovoľne spájajú s Kristovým utrpením
a smrťou prispievajú k dobru Božieho ľudu. Cirkev oroduje za dobro chorého a chorý
prispieva k posväteniu Cirkvi a dobru všetkých ľudí. Opevňuje akoby pevnou hradbou
koniec pozemského života na posledné boje. Zaháňa nepokoj z hriechov = remorsus
peccatis. Vhodné sláviť napr. pred Veľkou nocou, Vianocami, na deň
Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej - 11. II., Svetový deň chorých počas sv. omše.
Svätú omšu možno celebrovať i v dome chorého.
Chorí nech si žiadajú kňaza a pripravia sa sviatosti prijať s dobrými
dispozíciami. Či sa koná v rodine, v nemocnici, v kostole, pre jedného či viacerých
chorých, je liturgickým a spoločným slávením podľa liturgických predpisov. Včas
volať kňaza k chorému, neodkladať so zaopatrovaním, vzbudzovať s ním dokonalú
ľútosť v nebezpečenstve smrti. Pri zomierajúcom sa modliť odporúčanie duše,
s vierou a veľkonočnou nádejou, zapáliť sviecu, zomierajúcemu dať do ruky krížik,
ruženec, pokropiť svätenou vodou... Veriaci, zvlášť príbuzní nech povzbudzujú
chorých, aby si volali kňaza a prijali sviatosti. V domácnosti treba prikryť stôl bielym
obrusom, postaviť naň krížik, sviecu, pohár so svätenou a obyčajnou vodou. Prejaviť
poklonu Spasiteľovi vo Sviatosti, s ktorým kňaz udelí prítomným požehnanie.
Sviatosť pokánia predchádza sviatosti pomazania, v nebezpečenstve smrti po spovedi
kňaz udelí úplné odpustky po vyznaní viery (Krédo alebo odpovediach na otázky
vyznania viery podľa Orda), po nich chorý prijme Eucharistiu. Najvyšším zákonom je
spása duší = Suprema lex, salus animarum.
V niektorých nemocniciach sú kaplnky, kde možno vysluhovať pomazanie
chorých. Informovať farníkov, aby v prípade hospitalizácie vedeli, na koho sa majú
obrátiť so žiadosťou o prijímanie sviatostí. Ktorá farnosť či kňaz je zodpovedný za
pastoračnú starosť o chorých v nemocnici. Vlastných farníkov, ak si prajú, treba byť
ochotný ísť zaopatriť do nemocnice. V nemocnici treba urobiť nástenku prípadne
iným spôsobom dať všetkým na známosť, na koho sa majú obrátiť v prípadne
zaopatrovania chorých; adresy, mená, telefóny... Tiež zverejniť oznam bohoslužieb
v nemocnici: miesto, čas...
Psychicki chorí potrebujú osobitnú starostlivosť i pomoc, podobne aj ich
rodiny a príbuzní. Zvlášť ak sú prípady ťažké, či stav je dlhodobý. Možno konzultovať
s ošetrujúcimi lekármi, inými odborníkmi či skúsenými kňazmi, ako im čo najlepšie
pomôcť.
Eucharistia by mala byť vždy poslednou sviatosťou pozemského putovania,
viatikom, (via = cesta) pokrmom na cestu, na prechod do večného života. Je
semenom večného života a silou vzkriesenia: „Kto je moje telo a pije moju krv, má
večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6,54) Sviatosť pokánia, pomazania
chorých a Eucharistia ako viatikum sú sviatosťami, ktorými sa končí pozemské
putovanie, pripravujú na nebeskú vlasť. „Boh neučinil smrť, ani sa neteší zo záhuby
žijúcich“, Kristus premohol smrť a priniesol život. Smrť je dôsledkom hriechu,
veľkonočné tajomstvo, ktorým Kristus zvíťazil na ňou, osvetľuje život i smrť. Smrť
bola víťazne zničená.
K pastoračnej starostlivosti o chorých patrí i modlitba s nimi a za nich, pomoc,
útecha, vypočutie, návšteva kňaza zvlášť na prvé piatky, pred sviatkami, pri iných
príležitostiach. Vo farských oznamoch vyhlásiť spovedania k Vianociam, Veľkej noci,
46