Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Rozvoj tkáčstva v západných Beskydách a jeho kultúrny význam
Katarína Kozáková
Rozvoj tkáčstva v západných Beskydách
a jeho kultúrny význam
Tkanie je jedna zo základných techník zhotovovania textílií od dôb prehistorických.
Zvládnutie výroby vlákna a jeho spracovanie na plátno je jednou zo základných zručností
človeka v minulosti, ktorý bol odkázaný na sebestačnosť v uspokojovaní svojich potrieb.
V tradičných roľníckych a pastierskych spoločenstvách, ktoré charakterizujú osídlenie
západných Beskýd až takmer do polovice 20. storočia, samozásobiteľský rys sociálnoekonomických
vzťahov pretrváva i v dobách rozvíjajúcej sa priemyselnej výroby. Na
druhej strane drsnejšie klimatické podmienky, neúrodnosť pôdy a relatívna preľudnenosť
v spojení s rôznymi historickými pohromami nútili ľudí týchto oblastí hľadať aj iné
možnosti obživy. Máme na mysli rôzne formy podomového remesla, obchodu a sezónnych
zamestnaní. Aj vďaka nim sa do tradičných, často pomerne izolovaných spoločenstiev
dostávajú mnohé inovácie a prvky z iných kultúrnych a spoločenských prostredí.
Cieľom nášho príspevku je priblížiť poľským poslucháčom tradičnú textilnú
techniku v širších sociálnych, ekonomických a kultúrnych súvislostiach v priestore
západných Beskýd. Pojem tkanie vymedzujeme ako techniku zhotovenia tkanín. Pojem
tkáčstvo súvisí skôr s tkaním ako remeselnou činnosťou profesionála.
Priestorové vymedzenie západných Beskýd pre potreby tejto práce chápeme podľa
územného vymedzenia slovenskej strany Euroregiónu Beskydy, ktorý okrem hornej
Oravy a Kysúc zahŕňa oblasť Javorníkov – doliny v okolí Bytče ( štiavnickú, kolárovickú,
rovniansku, dlhopoľskú) a oblasť Malej Fatry – terchovskú dolinu, tiež Žilinu s blízkym
okolím a na juh sa tiahne Strážovskými vrchmi až po Rajec. Posledne uvedenú rajeckú
oblasť sme vynechali pre jej inklináciu k iným kultúrnym oblastiam v tradičnej textilnej
a odevnej výrobe.
Oblasť Kysúc by sme v odevnej a textilnej kultúre mohli rozdeliť na dve podoblasti:
Oblasť horných Kysúc – údolie rieky Kysuce od Makova po Čadcu, pre ktorú je
charakteristický častý odchod mužov za prácou a s tým súvisiaci skorý zánik mužského
tradičného odevu. V ženskom odeve sa zase naopak dlho udržali archaické súčasti
vrchného odevu, akými sú obdĺžnikové plátené textílie, ktorými sa zahaľuje hlava a driek.
Odev a textil tejto oblasti sa nevyznačuje výraznejším rozvinutím dekoratívnych prejavov.
Farebnosť odevu je bielo – čierna doplnená červenou, prípadne zelenou alebo ružovou.
Druhou je oblasť dolných Kysúc od Čadce smerom na juh, vrátane údolia Varínky
a obcami v okolí Žiliny. V mužskom odeve nie sú výraznejšie rozdiely. Pre ženský odev
je charakteristický prienik kupovaných tenkých priesvitných materiálov (etamín, organtín)
najmä do sviatočného odievania. Dekoratívny prejav sa rozvinul najmä na šatkách
a zásterách (obr 1.).
27