Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Rozvoj tkáčstva v západných Beskydách a jeho kultúrny význam
Dokonca podľa stredovekých urbárov zo 16. a 17. storočia, ktoré nám dokladajú
povinnosti poddaných, sa zdá, že v období neskorého stredoveku sa na území budatínskeho,
bytčianskeho, lietavského panstva pestovalo viac konope ako ľan. Poddaní ako časť
svojich povinností odvádzali zemepánom jednak konopné byle, jednak konopné semeno,
a zároveň medzi ich povinnosti patrilo spriadať panské konopné vlákno. Ľan sa až do 18.
storočia, kedy je celospoločenským javom záujem zemepánov o výrobu vo vlastnej réžii
(majerské hospodárenie), s čím súvisí aj pestovanie hospodársky výnosných rastlín, akou
je aj ľan, v poddanských dávkach objavuje zriedkavejšie a v menších množstvách. V tej
dobe vzrastajú aj pracovné povinnosti poddaných vo forme spriadania panského vlákna
a tkania plátna, alebo vo forme peňažného výkupu z týchto povinností 3 .
Na bytčianskom panstve je už na prelome 16. a 17. storočia doložená panská
tkáčovňa, kde sa spracúvalo panské konope i ľan. Pracoval tu remeselný tkáč, ktorý zaúčal
aj šľachtické dievčatá. Tie priadli jemný ľan a tkali tenké „panenské” plátno. Konope bolo
určené pre poddané ženy, ktoré priadli zrebné plátno a len výnimočne tenké konopné
plátno 4 . Táto tkáčovňa patriaca Turzovcom spracovávala aj ľan, ktorý vozili na pltiach
z Oravy. Z turzovskej tkáčovne sa zachovali aj správy o zavedení zvárania a bielenia plátna
lúhovým mydlom 5 . Tieto správy dokladajú prenikanie pokročilých tkáčskych techník do
ľudového prostredia prostredníctvom dievčat, ktoré v tkáčovni pracovali (obr. 8, 9.).
Na Orave sa situácia vyvíjala inak. Už od začiatku 17. storočia, najmä zásluhou
vrchnosti – vtedajšieho oravského župana Juraja Turza, sa medzi povinnými dávkami
poddaných z valašských novovznikajúcich osád objavujú aj dávky ľanu, ktoré sú oproti
dávkam zo starších oravských obcí vyššie 6 .
Koncom 17. storočia nastáva značné zvýšenie ľanových dávok, rozširujú sa o platy
z pestovania ľanu a tzv. pradličné. Na začiatku 18. storočia je zaznamenaný veľký počet
tkáčov v obciach na slovensko – poľskom pohraničí (pôvodne valašských, neskôr goralských
obciach), pre ktorých je tkanie hlavným zamestnaním. Zároveň je rozvinutý čulý obchod
s ľanovou priadzou i vláknom, plátnom i ľanovým semenom. Oravskí plátenníci obchodujú
vo vlastnej réžii a z poddanských povinností sa vykupujú z výnosov. Obchodujú nielen s domácim
plátnom, ale aj s vláknom a plátnom dopestovaným a utkaným v Poľsku. Obchod sa
rozvíja nielen za hranice župy, ale aj za hranice Uhorska do Chorvátska, Sedmohradska, ďalej
na Balkán až do Turecka a dokonca Egypta a na Krym. Podobná situácia je aj na poľskej strane.
Ďalším impulzom pre pestovanie ľanu boli snahy Jozefa II. o pozdvihnutie uhorského priemyslu.
Oravská vrchnosť uprednostňovala ľan ako vhodnú plodinu pre neúrodné oblasti. Jeho
spracovanie na priadzu a plátno malo zabezpečiť obživu obyvateľstvu pri neistej úrode obilia 7 .
Obchod s plátnom sa sústreďoval najmä v rukách šoltýsov, ako poloprivilegovaných
obyvateľov s voľným pohybom a väčšími kapitálovými možnosťami. Zároveň oni vo
svojich rukách sústreďujú výstavbu mangľov a farbiarní, kde sa plátno ďalej spracovávalo.
V 19. storočí sa z nich vytvorila vrstva veľkých obchodníkov s plátnom, ktorí obchodovali
nielen s domácim plátnom, ale aj so širokým sortimentom dovážaných továrenských
tkanín. Popritom sa výrobe ľanových priadzí a plátna domáckym spôsobom venovala
3
M.Jeršová, K dejinám pestovania ľanu a konopí na Slovensku, „Historické štúdie” 1965, X, s.151,158-162.
4
M.Jeršová, K dejinám pestovania..., ibidem, s.159.
5
Ibidem, s.159.
6
M.Jeršová, K dejinám pestovania..., ibidem, s.153.
7
Nariadenie Oravskej stolice z 11. januára 1786 o pestovaní ľanu a konôp. Publikované in: „Slovenský
národopis” 1955, III, 1, s.115-115.
29