Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Katarína Kozáková
prikrývanie vozov a zvierat a na prepravu produktov (vrecia, trávne plachty, plachty
a obrusy na prenášanie batohov, košov, detí, plachty na kolísky a pod); (obr. 14, 15.).
Z plátna ženy pôvodne zhotovovali väčšinu spodného i vrchného odevu, od
spodníkov, opleciek, sukní, cez plátenné mužské gate a rovné košele so širokými rukávmi,
až po ploché textílie – prestieradlá a obrusy, ktorými sa zahaľovali hlava a driek. Farbiarske
a modrotlačové domáce plátna sa využívali najmä na zhotovovanie sukní a záster.
S prienikom kupovaných tkanín do ľudového odevu sa postupne plátno využívalo viac na
spodné súčasti tradičného odevu. Zároveň môžeme sledovať trend presúvania plátenných
odevných súčastí do odevu pracovného, kým v sviatočnom odeve sa presadzovalo
používanie kupovaných materiálov. Na dochovaných odevných súčiastkach môžeme
vidieť aj kombinovanie plátna rôznej kvality na jednom odeve. Napríklad rukávy oplecka,
teda to, čo bolo vidieť spod živôtika, boli z jemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna
a na predné stany bolo použité hrubšie plátno a na zadné stany najhrubšie. V 20. storočí sa
potom aj v odeve pracovnom uplatňujú lacné továrenské materiály.
Pre oblasť Kysúc je charakteristické zachovávanie archaických plochých textílií
v odievaní. Ako vrchný odev proti dažďu sa nosili veľké biele plátenné plachty. Podobne
v Zázrivej sa dochovalo nosenie veľkých šatiek hrubé handry 1,5 x 1,5 m, ktoré sa obkrútili
okolo hrdla a hlavy a vzadu sa zaviazali. Farbu mali bielu alebo boli modrotlačové s fialovým
leskom rysavá handra 18 (obr. 16, 17, 18, 19, 20.).
Drobná výšivka farebnými alebo bielymi priadzami a sústreďovala na úzke obalky
dolných krajov rukávov a krčných výstrihov na ženských opleckách i na mužských
košeliach. Novšie sa vyšívali aj štvorcové šatky alebo úzke podlhovasté podvičky, ktoré
sa nosili na Kysuciach na čepci, tie však už obvykle neboli z domáceho plátna. Nevýrazné
zdobenie odevných súčastí je typické i pre hornooravské obce. Iba v oblasti terchovskej
doliny sa rozvinula farebná výšivka vo väčšom rozsahu. Sústredená bola na ploche alebo
v jednom rohu štvorcových šatiek na hlavu a popri okrajoch sviatočných záster, teda nie na
plátenných odevných súčastiach.
Ozdobným prvkom v odeve regiónu bola modrotlač na domácom ľanovom plátne
s bielym alebo zeleným vzorom. Z farbených plátien sa šili najmä ženské zástery a sukne,
používali sa aj na trojuholníkové alebo väčšie štvorcové kosičky, šatky, ktoré sa nosili na
živôtikoch prekrížené cez prsia a vzadu v páse uviazané. Z plátna farbeného modrotlačou
sa tiež šili obliečky na periny. Plátno farbili remeselní modrotlačiari. Napríklad v Zázrivej
si dávali farbiť plátno do Martina (nazývali ho turčianske plátno). 19 Po prvej svetovej vojne
domáce modrotlačové tkaniny nahrádzali kupovanými bavlnenými farbiarskymi plátnami,
prípadne inými tmavými továrenskými tkaninami (obr. 21, 22.).
V mužskom odeve je pre celý región typické použitie bieleho súkna na nohavice,
pod ktoré sa nosili plátenné gate. Šili ich obyčajne výrobcovia – náturisti a zdobili ich
podľa miestnych zvyklostí. Najozdobnejšie, zdobené zeleným šnurovaním sa nosili v obciach
hornej Oravy okolo Námestova. Z dolnej Oravy sem prenikli aj bohato zdobené
haleny z čierneho súkna. Nohavice mužov z goralských obcí hornej Oravy sa nevyznačujú
takou ozdobnosťou, aká je známa z dolnej Oravy alebo z goralských obcí pod Tatrami.
Súkenné haleny z bieleho alebo hnedého súkna vyrábali tiež miestni výrobcovia.
Ich strih bol jednoduchý a vymyslený tak, že pri strihaní neostávali žiadne zbytky. V celom
18
M.Kaňová, Ľudový odev v Zázrivej, „Zborník Slovenského národného múzea”, 1971, LXV, s.262.
19
M.Kaňová, Ľudový odev... s.259.
34