Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Jaroslav Slepecký, Josef Reitšpis
predlžovali a skracovali podľa potreby. Najväčšiu dĺžku dosiahla železnica v r. 1927 a na
začiatku r. 1928, kedy jej celková dĺžka bola takmer 110 km.
Po 2. svetovej vojne bola celá kysucko-oravská železnica zoštátnená. Postupné
rušenie lesných železníc na Slovensku mohlo spôsobiť, že by zanikol aj európsky unikát
úvraťovej lesnej železnice. Rozhodnutím komisie dopravy KNV v Banskej Bystrici bola
pre nerentabilnosť lesná železnica okresu 8 km dlhého úseku Chmúra – Tanečník zrušená.
Prevádzka na lesnej železnici bola oficiálne ukončená k 31.12.1971. Úsek Chmúra
– Tanečník, v ktorom sa nachádza úvraťová časť, bol zachovaný ako významná technická
pamiatka a zapísaný v rokoch 1969 a 1972 do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.
Ostatná časť trate bola zlikvidovaná.
3. Súčasnosť HLÚŽ
Zachovaná časť trate bola daná do užívania Kysuckému múzeu v Čadci. V r. 1974
začína múzeum budovať svoju národopisnú expozíciu v prírode – Múzeum kysuckej dediny,
ktorá je lokalizovaná práve do oblasti s chráneným úsekom trate v doline Chmúra.
Súčasne s výstavbou expozície múzea v prírode Kysucké múzeum rekonštruovalo časť
trate bývalej lesnej železnice v úseku Vychylovka, osada Kubátkovia – stanica Chmúra
v dĺžke cca 3 km. Tento úsek spolu so zachovalou časťou trate v úseku Chmúra – Tanečník
tvorí dnešnú Historickú lesnú úvraťovú železnicu.
To bol však iba prvý krok. Zostávajúca časť trate bola v nevyhovujúcom technickom
stave a vyvstala otázka, kto sa železnice ujme. Na jednej strane tu bola otázka financovania
rekonštrukcie daného úseku trate a na druhej strane komerčného využitia ako významnej
turistickej atrakcie.
Toto je obdobie, kedy sa začala datovať spolupráca s Vysokou školou dopravnou
v Žiline a následne s Veliteľstvom Železničného vojska FMDS (bývalej ČSFR a neskoršie
MDS SR).
V nasledujúcom období bola urobená rekonštrukcia trate, boli sprevádzkované
rušne, vagóny a ostatné zariadenie podľa technických a technologických požiadaviek.
Následne začala etapa budovania skanzenu ako celku a boli započaté prvé kroky
k oboznámeniu verejnosti s touto prírodnou a technickou zaujímavosťou.
V rámci národopisného múzea boli vybudované a rekonštruované históriou a tradíciou
dané budovy, ktoré v súčasnej dobe tvoria kolorit priestoru pri HLÚŽ v krásnom
prírodnom prostredí.
Začalo sa s obnovou pôvodného rušňového a vozového parku vrátane parných
rušňov. Rekonštruované bolo depo a vytvorený vstup do areálu (v zastávke Skanzen –
príloha 1.).
Bohužiaľ sľubne sa rozvíjajúca perspektíva tejto kultúrnej pamiatky bola narušená
živelnými vplyvmi a to zosuvmi pôdy v rokoch 1997 a 2002 práve na trase železnice v km
3,000 – 3,600 km, čím bola doprava v tomto úseku prerušená.
Aktivitou pracovníkov Kysuckého múzea, Žilinskej univerzity a ďalších nadšencov
tejto pamiatky boli získané finančné prostriedky a započaté práce na odstraňovaní následkov
zosuvov. Za veľmi náročných podmienok (stavebných, finančných) boli stabilizované
svahy v miestach zosuvu. V súčasnej dobe je v riešení komplexná rekonštrukcia
trate v úseku Chmúra – Beskyd tak, aby mohol byť sprístupnený verejnosti (obnovenie
železničnej prevádzky).
50