Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Rozvoj tkáčstva v západných Beskydách a jeho kultúrny význam
regióne sa zachovalo nosenie rôznych druhov súkennej obuvy (vyšších kapcov, nízkych
papúč), ktoré si vyrábali v jednotlivých domácnostiach (obr. 23.).
Domáce plátna sa vo veľkej miere využívali v bytovom a hospodárskom textile.
Na Orave sa šili obliečky na periny z modrotlačového plátna. Rôzne druhy uterákov,
utierok, prikrývok na stoly, plachietok na chlieb a cesto sa vyrábali z ľanového, konopného
i bavlneného plátna, zdobili sa jednoduchou výšivkou, prípadne farebnými zatkanými
pásikmi. V neposlednom rade sa doma tkali tzv. handričkové koberce, kde sa ako útok
používali staré, odpadové rôznofarebné textílie. Zo zrebných a najhrubších plátien sa
vyrábali vrecia, plachty na trávu, plachty na siatie a iné hospodárske textílie.
Dá sa povedať, že práve vďaka využitiu domáceho plátna na bytové a hospodárske
textílie domácka výroba plátna prežila i postupný prienik továrenských materiálov do
ľudového odevu od konca 19. storočia a na mnohých miestach regiónu západných Beskýd
sa zachovala až do polovice 20. storočia. V druhej polovici 20. storočia pretrvávalo najmä
tkanie handričkových kobercov. Vo viacerých oblastiach sa tento druh bytového textilu,
tkaný doma, udržal podnes. S handričkovými kobercami sa udržala i znalosť tkania.
Jedno z centier výroby domácich kobercov, kde si udržali kontinuitu vo výrobe a koberce
distribuujú mimo svojej obce, nie je veľmi vzdialené od regiónu sledovaného v našom
príspevku. Je to obec Malatiná ležiaca na rozhraní Oravy a Liptova.V nedávnej dobe
dokonca nastal boom používania ručne tkaných kobercov v novom dizajne aj v moderných
domácnostiach.
Mgr. Katarina Kozakova
– studium na Univerzite Komenského v Bratislave,
odbor história-etnológia ukončene v roku 2000, od roku
2000 zamestnana v Povazskom muzeu v Ziline ako
etnolog (v rokoch 2001-2005 na materskej dovolenke),
profesionalny zaujem sa koncentruje na socialnoekonomicke
zmeny v tradicnom vidieckom spolocenstve
v 20.st., na druhej strane studium na strednej
priemyselnej skole odevnej v Trencine jej dalo dobry
zaklad pre pracu s odevom a textilom zo zbierkoveho
fondu PM v Ziline: v r. 2001 pripravila autorsku vystavu
„Utkane z lanu”.
35