Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Horská železnička
Jaroslav Slepecký
Josef Reitšpis
Horská železnička
1. Úvod
História lesných železníc v Európe sa začína písať rokom 1869, keď bola v Bavorsku
postavená prvá lesná železnica v dĺžke 7 km. Rozvoj lesných železníc bol
vynútený rastom drevospracujúceho priemyslu. Množstvo suroviny, ktorú potreboval
spôsobilo, že ťažba sa postupne vzďaľovala od jestvujúcich komunikácií a preto sa doprava
vyťaženého dreva stáva problémom. Priemysel potreboval pravidelné dodávky
po celý rok, čo nemohli zabezpečiť ani konské povozy, ani plte odkázané na dostatočné
prietoky vody, automobilová doprava iba začínala a tak lesné železnice boli bezkonkurenčné.
Boli to hlavne úzkorozchodné železnice, ktoré svojou prispôsobivosťou
k náročnému terénu v úzkych horských dolinách, svojimi návrhovými parametrami trasy,
dostupnosťou trakčných vozidiel a nákladmi na ich zriadenie, ktoré boli až o 40 % vyššie
ako pri normálnom rozchodu, sa stávajú typickým dopravným prostriedkom v slovenských
lesoch. Celková dĺžka takýchto tratí na Slovensku v čase ich rozkvetu bola okolo 1200 km,
čo predstavovalo približne 10 % vtedajšej celoštátnej železničnej siete.
2. História HLÚŽ
Medzi najvýznamnejšie a najväčšie lesné železnice na Slovensku patrila kysucko
– oravská lesná železnica z Oščadnice do Lokce. Vznikla v r. 1926 spojením dvoch
samostatných lesných železníc – kysuckej z Oščadnice do doliny Chmúra dĺžky 33 km
a oravskej z Lokce do Erdútky (Oravskej Lesnej) dĺžky asi 50 km. Obidve boli vybudované
v rokoch 1915 – 1918 za účelom odvozu dreva. Oravská strana železnice mala nevýhodu,
že nebola napojená na štátne dráhy a tým sa zvyšovali náklady na medzi dopravu a súčasne
pri splavovaní dochádzalo k znižovaniu kvality drevnej hmoty. Ako najvýhodnejšie v tejto
situácii sa ukázalo napojenie na kysuckú železnicu a tým získanie priameho spojenia
s Košicko-bohumínskou železnicou. Spojovací úsek bol vybudovaný medzi Erdútkou
(Oravskou Lesnou) a Chmúrou v r. 1925-1926. Vzdušná vzdialenosť medzi stanicou a sedlom
je 1500 m, prevýšenie 217,69 m. Projektant musel vyriešiť prekonanie značného
výškového prevýšenia. Rozvinutie oblúkov (serpentín) sa na strmom svahu Beskyda
nedalo použiť, preto boli v záujme bezpečnosti premávky uložené do trate tri úvrate,
pričom úvraťové boli aj stanice Beskyd – sedlo a Chmúra. Celková dĺžka spojovacej trate
bola aj s úvraťami 10,5 km.
Po jej dobudovaní (r.1926) vznikla kysucko-oravská lesná železnica. Okrem
hlavnej trate bol na železnici vybudovaný aj celý rad odbočiek. Tieto sa zriaďovali, rušili,
49