Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

za života posledných dvoch pokolení. Precízny zápis odvolávajúci sa na etnografické,
technické a nakoniec aj sociologické podmienky, prináša veľmi cenné konštatácie.
Predmetom záujmu ďalšej práce z poľskej strany je fenomén miestnej wilamowickej
identity, ktorá sa už tradične zviditeľňuje vlastným krojom. Jeho kontinuitu v spoločnosti,
kedysi známej práve tkáčstvom a obchodom s plátnom,žiaľ, narušili politické činitele.
Poznatky, ktoré vyplývajú z textu, značne prekračujú rámec etnografie. Práca je tiež
zdrojom k zamysleniu sa nad krehkosťou dedičstva a zodpovednosťou politikov voči
dejinám. Ďalší článok v sebe spája opis dedičstva materiálnej a duchovnej kultúry. Sochy
a božie muky, charakteristické pre poľskú dedinu, začali vznikať v období baroka. Tie, ktoré
sa dodnes zachovali v żywieckej oblasti, sú predmetom osobitnej ochrany regionálnych
kultúrnych činiteľov. Ich inventarizácia, opis, historický výskum a konzervátorské práce
si zaslúžia zvláštne uznanie. Je v nich modelovo vyjadrené už spomínané vedomie
hromadnej občianskej zodpovednosti za budúcnosť, ktorá vyrastá z dávnych koreňov
minulosti. Symbolický význam majú aktivity Slovákov opísané v ďalšom článku, ktoré
sa týkajú zachovania lesnej železnice vo Vychylovke. Je to unikátna technická pamiatka,
z ktorej sa podarilo zachrániť jeden úsek. Minulé desaťročia bola postupne demontovaná,
ale dnes je súčasťou skanzenu vo Vychylovke neďaleko poľských hraníc. Lesná
železnička je svedectvom nielen vynikajúcej technickej úrovne, ale pripomína aj obdobie
intenzívneho využívania lesov, veľmi dôležité v dejinách spoločnosti aj hospodárstva
regiónu. Ako turistická zaujímavosť spĺňa tiež dôležitú náučnú funkciu. Posledný
príspevok sa zaoberá Spolkom milovníkov Żywieckej zeme. Tento spolok pôsobí už viac
ako sedemdesiat rokov a vďaka verejnoprospešnej práci niekoľkých pokolení činiteľov
predstavuje v celopoľskom meradle až regionálny fenomén, jeden z najzaslúžilejších
o zachovanie kultúrneho dedičstva. To, že Żywiecko ako región si popri Podhalí,
Kaszubsku, Kurpiowsku či mnohých iných poľských regiónoch jednoznačne definuje
svoju identitu na lokálnej úrovni, je do veľkej miery zásluhou tohto spolku.
Príspevky sú uverejnené v pôvodných jazykoch, v ktorých ich pripravili jednotliví
autori a na konci každého zborníka sa nachádza ich resumé v druhom konferenčnom
jazyku.
Piotr Dobosz, Iwona Skrzydło-Niżnik
Právne normy ochrany kultúrneho dedičstva – poľské riešenie
V článku sa analyzuje pojem kultúrne dedičstvo, ktoré môže mať v poľštine dve podoby
„dziedzictwo kulturalne” aj „dziedzictwo kulturowe”. Táto problematika bola charakterizovaná
v normatívnej rovine z perspektívy poľského štátneho práva a čiastočne
aj z hľadiska medzinárodného a európskeho práva sensu stricto, čiže zahŕňajúceho
výsledky práce Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti tvorenia práva.
Ochrana kultúrneho dedičstva z európskeho a svetového aspektu predstavuje otázku
situovanú nad národnostné rozdiely a niekedy aj v regionálnom systéme, v Poľsku tiež
v podmienkach viacrozmernej transformácie. Keďže dedičstvo, pozostalosť, civilizácia
a kultúra sú podstatou sveta aj Európy, preto sa autori na túto problematiku pozerajú
nielen prostredníctvom obšírne charakterizovaných predpisov poľského práva týkajúcich
sa ochrany pamiatok a starostlivosti o ne, ale aj prostredníctvom Titulu XII (pod názvom
Kultúra) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (článok 151). Spoločenstvo
ponechalo členským štátom takmer úplnú slobodu pri tvorení právneho systému ochrany
62