Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy

Jarosław Reszczyński
Úvod
24. novembra 2005 sa v Bielsku Białej uskutočnila medzinárodná vedecká
konferencia Minulosť. Prítomnosť. Budúcnosť Euroregiónu Beskydy. Jej organizátormi
boli Vysoká škola verejnej správy (Wyższa Szkoła Administracji) v Bielsku Białej
a Žilinská univerzita. Konferencie sa zúčastnili vedeckí pracovníci z niekoľkých
poľských a slovenských vysokých škôl, pracovníci hospodárskych a kultúrnych inštitúcií
a organizácií, predstavitelia euroregiónu, vládnych a samosprávnych orgánov a mnohí
poslucháči. Prednesené referáty boli zaradené do štyroch tematických sekcií: Šance
a budúcnosť Euroregiónu Beskydy; Kultúrny priestor v Euroregióne Beskydy; Kultúrne
dedičstvo Euroregiónu Beskydy; Národnostná otázka v Euroregióne Beskydy. Materiály
z konferencie predkladáme čitateľom v podobe štyroch vedeckých zborníkov. Je to
súčasť projektu realizovaného Euroregiónom Beskydy v rámci Spoločného fondu malých
projektov Phare CBC Poľsko – Slovensko 2003, ktorý podporuje Európska únia.
Tento zborník je venovaný problematike kultúrneho dedičstva v beskydskom
regióne. Dedičstvo minulosti je na území západných Beskýd a ich podhoria náramne
bohaté a pomerne dobre zachované. Spája v sebe prvky ľudovej a tzv. „vysokej” kultúry,
v prevažnej miere vidieckej kultúry, ale aj meštianskej, meštiackej a dokonca veľkomestskej
kultúry. V poslednom čase ho dopĺňajú prvky priemyselnej civilizácie a technické
pamiatky. V regionálnom dedičstve sa zlučujú poľské, slovenské, české, valašské, nemecké
(aj regionálnych variantoch – rakúskych, sliezskych a možno aj frízskych), židovské,
uhorské a rómske vplyvy. Navzájom sa prenikajú a dopĺňujú rôzne duchovné tradície
– rímskokatolícke a evanjelické, hoci viditeľnejší je ich dialektický protiklad. Tradičné
rozdelenie na materiálnu a duševnú kultúru stráca svoju ostrosť. Povedomie tvorcov,
pokračovateľov a dedičov, je umiestnené vo vzoroch a pojmoch patriacich do oboch sfér
a do nich tiež, neraz aj súčasne, toto povedomie vnáša nové hodnoty.
Pomník, kultúrna pamiatka, či iný záznam kultúrneho dedičstva je síce situovaný
do konkrétneho miesta a času, je dielom konkrétnych ľudí, ale súčasne patrí do celého
regionálneho priestoru. Vedomie súdržnosti v kultúre a v dedičstve, ktoré presahuje dokonca
vlastný etnický rámec, sa stáva v posledných desaťročiach čoraz viditeľnejšie.
Ľahšie dnes nájdeme vlastné vzťahy k tradíciám, ktoré boli donedávna chápané ako
cudzie. Je tomu tak predovšetkým vďaka odkazu minulosti, s ktorým nás oboznamuje čas.
Dedičstvo pociťujeme ako svoje a nestráca pritom svoju pôvodnú genealógiu. Dedičstvo
nám však nie je dané navždy – plamene trávia maľovanú históriu, národný poklad kradnú
zlodeji a ani pieseň nie je už taká, aká bola... To, čo nás teda formuje, je súčasne záväzkom
voči budúcnosti.
Presvedčenie o základnej úlohe kultúrneho dedičstva v tvorení identity ľudských
spoločenstiev musí byť morálnym príkazom k úkonom zameraným na jeho zachovanie,
záchranu, alebo aspoň zaznamenanie pre budúce pokolenia. Toto si uvedomujú aj autori
prác, ktoré v tomto zborníku tvoria určitú postupnusť. Úvodná práca predstavuje poľský
model ochrany kultúrneho dedičstva, ktorý je chápaný ako systém funkčne prepojených
noriem slúžiacich zároveň štátnym inštitúciám určeným na jeho ochranu, ako aj potrebám
obyvateľov prekračujúcich ich rámec. Dedičstvo je chápané univerzálne; právo má byť
iba dokonalým neutrálnym nástrojom ochrany, ktoré nepodlieha žiadnym ideológiám
alebo doktrínam. Ďalšia práca sa týka úlohy tkáčstva v regionálnej kultúre. Je to dedičstvo
slovenskej, ale aj poľskej strany Beskýd, podobne ako súkennícke tradície. Vytratilo sa
61