Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy
Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy
Dziedzictwo kulturowe Euroregionu Beskidy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
kultúrneho dedičstva. Tento článok sa venuje poľskému modelu ochrany kultúrnych pamiatok,<br />
ktorý síce obsahuje inštitúcie známe iným právnym systémom európskych štátov<br />
(napr. nemeckému), ale je predsa len odlišný a svojím spôsobom „originálny” vzhľadom<br />
k iným právnym modelom.<br />
Katarina Kozakova<br />
Rozwój tkactwa w zachodnich Beskidach i jego znaczenie <strong>kulturowe</strong><br />
Autorka prezentuje rękodzieło tkackie na tle tradycyjnej kultury zachodnich Beskidów.<br />
Charakteryzuje poszczególne surowce do produkcji tekstyliów – len, konopie, bawełnę,<br />
owczą wełnę – oraz ich obróbkę w odniesieniu do konkretnych uwarunkowań historycznych<br />
i kulturowych regionu. Z tego punktu widzenia, opisany fenomen orawskich wytwórców<br />
płócien jest unikatowy. W kulturze ubioru zaznacza się współistnienie tkanin fabrycznych<br />
z tekstyliami wytwarzanymi sposobami chałupniczymi.<br />
Elžbieta Filip<br />
Odev ako identifikačný prvok skupiny na príklade ženského kroja<br />
z Wilamowíc<br />
Wilamowice sú malou obcou v Bielskom okrese, ktorú založili asi v polovici 13. storočia<br />
osadníci zo západnej Európy. Ich pôvod sa dodnes nepodarili presne zistiť. Jej pôvodní<br />
obyvatelia majú pociť vlastnej odlišnosti, výrazom ktorej bolo ešte do polovice 20. storočia<br />
špecifické nárečie a kroj, ktorý nosili Wilamowičanky. Bol charakteristický svojou<br />
rôznorodosťou a bohatou farebnosťou, s množstvom páskovaných a kockovaných,<br />
prevažne červených tkanín. Na základe doterajšieho výskumu je ťažké určiť dejiny<br />
tohto kroja. Najstaršie pramenné materiály pochádzajú až z konca 18. a začiatku 19. storočia<br />
a môžeme podľa nich konštatovať, že už vtedy boli niektoré prvky kroja zhotovené<br />
z továrensky vyrobeného materiálu, hoci obsahoval aj tkaniny vyrobené ručne vo Wilamowiciach.<br />
O ich výrobcoch však vieme veľmi málo. Vzory pravdepodobne poskytovali<br />
samotní Wilamowičania, hoci je dnes ťažko povedať, ktoré veci boli vyrobené výlučne<br />
na ich objednávku. Niektoré hotové prvky môžeme vidieť v slovenských krojoch, nachádzajúcich<br />
sa v Etnografickom múzeu v Martine. Nosili sa však pri inej príležitosti.<br />
Podobné červené šatky nosili na hlavách aj ženy v Rozbarku na Hornom Sliezsku.<br />
Väčšina Wilamowičaniek chodila v kroji do roku 1945, keď sa oficiálne zakázal používať.<br />
Hoci ešte aj dnes môžeme nájsť veľa jeho prvkov vo wilamowických domácnostiach,<br />
poznatky o jeho pôvode, názvoch a použití sú mizivé.<br />
Zygmunt Ormaniec<br />
Počiatky fundovania kamenných božích múk v „ślemieńskom panstve” na<br />
pozadí baroka<br />
Ľudové kultúrne pamiatky malej architektúry sa za posledné tri storočia roztrúsili po<br />
celom Żywieckom okrese. Môžeme tu nájsť viac ako 120 božích múk postavených pred<br />
rokom 1850 a ešte väčší počet tých, ktoré vznikli neskôr. Sú rôznorodé a nachádzajú sa pri<br />
dôležitých komunikačných cestách, alebo na odľahlých, málo navštevovaných miestach.<br />
Ślemieńske panstvo vzniklo po rozdelení šľachtického majetku rodiny Komorovských zo<br />
63
Change language