Patologická fyziológia tráviaceho traktu a endokrinneho systému

exokrinného pankreasu sú veľmi zriedkavé a môžu mať epitelový alebo mezenchymovýpôvod. Patria k nim adenómy, cystadenómy, fibrómy, myxómy, hemangiómy, chondrómya neurinómy. Malígne nádory sú podstatne častejšie ako benígne.Najčastejším malígnym nádorom podžalúdkovej žľazy je adenokarcinóm. Vychádzaz epitelu vývodných pankreatických ciest a tvorí 75 – 90 % všetkých nádorov pankreasu a až95 % zhubných nádorov . Incidencia karcinómu pankreasu sa pohybuje od 2,25 do 13/100000/ rok, pri čom relatívne nízky výskyt je v Ázii a podstatne vyšší v USA a v Európe. Vposledných rokoch sa pozoruje evidentný nárast incidencie. Muži sú postihnutí častejšie akoženy, černosi a židia častejšie ako bieli. Vyše 70 % prípadov je diagnostikovaných medzi 60 –80 rokom veku .Etiológia nie je známa, k rizikovým faktorom patrí vyšší vek, fajčenie, chronickápankreatitída (najmä v kombinácií s cukrovkou), možno aj diéta s vysokým obsahom tukov anadbytkom kalórií, práca v karcinogénnom prostredí, reflux žlče a dvanástnikovej šťavy dopankreasu. Zanedbateľná nie je ani genetická predispozícia. K protektívnym faktorom sapočíta diéta bohatá na ovocie a zeleninu, karotenoidy a selén.V patogenéze hrajú dôležitú úlohu okrem enviromentálnych činiteľov i faktory genetickéa molekulárne. Ku genetickým patria mutácie génov K-ras, p53, p16 (lokalizovaný nachromozóme 9p21), FHIT (na chromozóme 3p14) a ďalšie. Z molekulárnych faktorov sa zanajvýznamnejšie považujú epidermálne rastové faktory. Ide o proteíny s nízkou molekulovouhmotnosťou, ktoré aktivujú svoje špecifické receptory na povrchu buniek, pri čom signál saprenáša do jadra, kde stimuluje syntézu DNA .Príznaky karcinómu pankreasu sú najmä v počiatočných štádiách veľmi nešpecifické, častomajú charakter funkčných dyspeptických ťažkostí (negatívne gastroenterologické vyšetrenia)a predchádzajú klinickej diagnóze približne 3-4 mesiace. V neskorších štádiách bývasymptomatológia výraznejšia, avšak často je už prejavom inoperabilného tumoru. Patria k nimbolesti brucha najčastejšie v epigastriu, ale aj v ľavom alebo pravom hypogastriu (niekedys propagáciou do chrbta a pod ľavú lopatku), úbytok hmotnosti (viacej ako 5 % normálnejtelesnej hmotnosti), nechutenstvo, nauzea, zvracanie, ikterus (80 – 90 % pri ca hlavypankreasu), maldigescia . Z ďalších symptómov sa môže objaviť náhle vzniknutý diabetesmellitus, migrujúce tromboflebitídy (najmä pri karcinóme chvosta) a psychické poruchy(depresie, anxiozita a agitovanosť v dôsledku nespavosti pri bolestiach). Svrbenie kože saobjavuje až pri dlhšom trvaní ikteru. Ochorenie sa zriedkavo môže manifestovať i akútnoupankreatitídou). Diagnózu okrem kliniky potvrdia zobrazovacie metódy (sonografia,počítačová tomografia a magnetická rezonancia). Liečba je chirurgická.25