Patologická fyziológia tráviaceho traktu a endokrinneho systému

Tetradekapeptid somatostatín (SRIF, SS, vyskytuje sa i ako účinný dimér zložený z 28aminokyselín) inhibuje tyreotropnú funkciu a vyplavovanie rastového hormónu (GH) zosomatotropných buniek. Okrem hypotalamu sa somatostatín tvorí aj v iných tkanivách,predovšetkým v bunkách endokrinného pankreasu a v tenkom čreve. Má silný inhibičnýúčinok na činnosť väčšiny tkanív. Jeho analógy s predĺženou dobou pôsobenia sa využívajúnielen v endokrinológii (hyperfunkčný somatotropný syndróm, zvýšená produkcia TSH), aleaj v gastroenterológii (na potlačenie krvácania).Dopamín, ktorý v hypotalame účinkuje ako neurotransmiter (uvoľnený do synapsy) a vhypofýze ako neurohormón transportovaný portálnou krvou, je najsilnejším inhibítoromsekrécie prolaktínu (PRL). V terapii laktotropnej hyperfunkcie je veľmi úspešné podávanieanalógov dopamínu s protrahovaným účinkom, ktoré inhibujú sekréciu PRL aj zhypofýzových adenómov.Hypofýzové funkcie sú dominantne riadené hypotalamovými liberínmi. V prípade, že saporuší ich sekrécia alebo transport do hypofýzy (prerušenie stopky hypofýzy), udržuje sa lenminimálna sekrécia a hypofýzové funkcie neodpovedajú na podnety adekvátnym zvýšenímsekrécie (prah pre ich útlm napríklad negatívnou spätnou väzbou je nízky). Výnimku tvoríPRL, ktorý je riadený predovšetkým inhibičným účinkom hypotalamového dopamínu. Ak saporuší jeho prívod k hypofýzovým laktotropným bunkám, dochádza k nadmernémuvyplavovaniu PRL. K vzostupu príde aj pri podávaní látok s antidopamínovým účinkom, akosú niektoré neuroplegiká, anestetiká atď. Po transplantácii hypofýz pod kapsulu obličkyexperimentálnych zvierat dochádza k hyperprolaktinémii, zatiaľ čo sekrécia ostatnýchhypofýzových hormónov je nízka.Regulácia sekrécie hypofýzotropných hormónov je riadená predovšetkým z nadradenýchnervových centier. Prevod nervového impulzu z extrahypotalamových štruktúr CNS nahypotalamové hypofýzotropné bunky sa uskutočňuje prostredníctvom neurónov, v axónochktorých sa transportujú neurotransmitery. Potenciálnych neurotransmiterov je mnoho adoteraz sú z nich preskúmané predovšetkým tzv. klasické neurotransmitery – adrenalín,noradrenalín, dopamín, acetylcholín, serotonín, histamín a kyselina -hydroxymaslová,endogénne opioidy a niektoré peptidy. Koncentrácia týchto látok v krvi systémového obehusa neuplatní v centrálnej regulácii, pretože väčšina cerebrálneho tkaniva je chránenáhematoencefalickou bariérou (nemá fenestrované kapiláry), ktorá znemožňuje voľnýtransport hydrofilných látok (lipofilné látky cez bariéru prenikajú) do nervových buniek. Lenza okolností, keď sa funkcia hematoencefalickej bariéry prechodne zníži (náhle zvýšenie83