Patologická fyziológia tráviaceho traktu a endokrinneho systému

následným zvýšením proliferačnej aktivity. Môže ísť aj o chronické dráždenie pri zápaloch(zvýšený výskyt cholangiokarcinómu u pacientov s primárnou sklerotizujúcou cholangitídoua orientálnou cholangitídou). S veľkou pravdepodobnosťou je možná i transformáciabenígnych nádorov na malígne (najmä adenómov - napr. polypy žlčníka väčšie ako 1 cm).Významnú rolu hrajú nesporne aj genetické vplyvy (mutácie onkogénov a nádorsuprimujúcich génov).Klinicky sa karcinóm žlčníka manifestuje zvyčajne až vo veľmi pokročilom štádiu a tožltačkou (prerastanie do žlčových ciest). Cholangokarcinómy môžu postihnúť ktorúkoľvekčasť žlčového stromu – od papily až po intrahepatálne žlčové cesty. Klinicky sa manifestujúzvyčajne nebolestivým ikterom s cholestázou a úbytkom hmotnosti. Liečba je operačná, častovšak už iba paliatívna (inoperabilný tumor) a potom spočíva v drenáži žlčových ciest(endoskopickej alebo chirurgickej).1.5 Tenké črevo1.5.1 Všeobecná patofyziológia tenkého črevaTenké črevo sa delí anatomicky na tri časti: duodenum, jejunum a ileum.Dĺžka tenkého čreva 365-600 cm, pri čom duodenum má 25-30 cm, jejunum 160 – 200 cm,a ileum 360 cm. Povrch má 3.300 cm 2 , ak sa však prirátajú Kerkringové riasy, klkya mikroklky, skutočná absorpčná plocha je pribl 2 mil. cm 2 (tenisový dvorec).K funkciám tenkého čreva patrí: motilita, trávenie, vstrebávanie a sekrécia. Motilita(motorická činnosť) spočíva v kývavých a peristaltických pohyboch. Kývavé pohyby(segmentálne kontrakcie) zaisťujú premiešavanie obsahu a sú vyvolané spontánnou aktivitouhladkého svalstva. Peristaltické pohyby (propulzívna aktivita), zabezpečujúce pohyb obsahučreva aborálnym smerom. Pri peristaltike sa mení poloha a výška črevných klkov, takže sadostávajú do kontaktu s inou tráveninou. Obidva druhy pohybov prebiehajú súčasne, čím jezabezpečený kontakt tráveniny s veľkým slizničným povrchom. Motilitu tenkého črevazabezpečuje vegetatívny nervový systém (riadený vyššími nervovými centrami)prostredníctvom reflexov: 1. jejunogastrického inhibičného reflexu (rozpätie jejunaspomaľuje vyprázdňovanie žalúdka), 2. intestinointestinálneho inhibičného reflexu (rozpätieurčitého úseku čreva znižuje tonus a motilitu úsekov priľahlých), 3. anorektálnehoinhibičného reflexu (žalúdková a črevná motilita sa znižuje rozpätím konečníka a análnehootvoru) a 3. gastrojejunálnym reflexom (motilita žalúdka po jedle stimuluje peristaltiku ilea).33