SG12

More documents

Recommendations

Info

O S O B N O S Ť Cesta ku kapucínskemu kláštoru, 1945 Pred svojím vysvätením aj po ňom vo vnútri zvádzal trvalý boj s pochybnosťami, lebo sa necítil byť hodný vykonávať svoje povolanie. Vedel sa tak pohrúžiť do rozjímania a modlitieb, že jeho omše trvali tri hodiny. Veriaci to spočiatku hodnotili ako výstrelok a nazvali ho bláznivým mníchom. Jeho spolubratia v ráde si však všimli a začali zaznamenávať aj iné nevšedné skutočnosti, spojené s jeho osobou. Najprv to boli stavy extázy, do ktorých upadal, keď sa modlil. Páter Pio opakovane, na hodinu až dve za deň prestával vnímať svoje okolie a vo vytržení sa rozprával s bytosťami, ktoré videl pred svojím vnútorným zrakom. Na začiatku takého rozpoloženia mal zvyčajne vízie temnej a zlomyseľnej bytosti, ktorá na seba brala podobu mnícha, ženy, zvieraťa či démona. V takých chvíľach sa očividne bál a úzkostlivo volal na pomoc Ježiša. Potom prízraky zmizli a on sa rozprával so svetlými bytosťami, ktoré oslovoval „Ježiš“, „Mária“ 2 , alebo sa zhováral so svojím anjelom strážnym. Listy, ktoré písal v bdelom stave, sú rukolapným dôkazom, že nebol duševne chorý. Dá sa z nich vyčítať aj to, že najväčšiu pozornosť venoval úsiliu o vrúcnu vieru. „Aký je to oheň, čo spaľuje celú moju bytosť? Otče môj, ak nás Ježiš robí takými šťastnými na zemi, aké to bude na nebesiach? Zavše sa pýtam sám seba, či existujú ľudia, ktorí necítia, ako im hruď spaľuje Božský oheň… Mne sa to vidí nemožné, najmä ak sú to kňazi, alebo rehoľníci. Možno vravia, že oheň necítia, lebo ich srd- 24 SVET GRÁLU 12 | 2007 cia sú väčšie ako moje. Iba na základe takého zdôvodnenia sa môžem s nimi spojiť, aby som ich nemusel obviniť z toho, že sú nehanebnými podvodníkmi.“ Pri omši často plakal. Raz od hlbokej vnútornej radosti, inokedy sa utápal v zármutku nad ukrižovaním Krista. Pochybnosti niektorých mníchov nad tým, či sa Pio nestal obeťou vlastnej fantázie pominuli, keď sa stali svedkami udalostí, nad ktorými zostáva rozum stáť. DIABOLSKÉ ÚTOKY V kláštore, v ktorom Pio strávil celý život, bola tamojšia komunita zakrátko presvedčená, že sa v jeho izbe často deje niečo desivé. Obavy nevzbudzovali ani tak jeho slová a opisy, ktoré vyslovil ako ospravedlnenie za občas neznesiteľný hluk. Mnísi ho mnohokrát našli v noci alebo nad ránom ležať v bezvedomí na dlážke. V izbe býval rozmetaný nábytok, prikrývky, knihy, steny postriekané atramentom. Čo bolo horšie, na tele mnícha našli rozsiahle pomliaždeniny a odreniny. Raz mu musel privolaný lekár naprávať zlomeniny na rukách. Bolo nemožné uveriť, že by si takéto bolesti spôsobil niekto sám. Pio tvrdil, že je v noci obkľúčený ohavnými postavami, ktoré ho nútia, aby sa vzdal svojho pokánia a úsilia o duchovnú dokonalosť. Tieto udalosti mu spôsobovali veľké duchovné i telesné muky, takže spočiatku pre to upadal do zúfalstva. V roku 1912 napísal: „Zápas s peklom sa dostal do bodu, kde už nemôže ďalej pokračovať. Loď s mojou dušou čoskoro pohltia vlny oceánu. Otče môj, ja už skutočne nevládzem ísť ďalej…“ Navyše ho sužovali myšlienky o vlastnej menejcennosti. „Boh odhrnul závoj, ktorý zakrýval moju nečistotu. Nakoniec mi pred očami odhalil všetky moje skryté slabosti. (…) Mojím žalobcom nie je človek, ktorému sa môžem ľahko ospravedlniť za svoje správanie, ale Boh, sudca, u ktorého sa nedá odvolávať, a medzi neho a mňa sa nemôže postaviť nijaký advokát.“ V tomto temnom období mu neboli útechou ani vízie nebeských zjavení, lebo v ich svetle, ako písal Pio, ešte viac videl svoju „ničotnosť“. EXORCIZMUS Exorcizmus je úkon v cirkvi, ktorý má prostredníctvom modlitby pomôcť človeku posadnutému „zlým duchom“. V psychiatrickej terminológii sa tento stav označuje ako ťažká schizofrénia. Postihnutý sa často správa ako zmyslov zbavený, niekedy veľmi hrubo. Stovky ľudí sa v blízkosti pátra Pia stali svedkami toho, ako po jeho zásahu táto „choroba“ odišla a takto postihnutá osoba potom mohla viesť normálny život. Jeden z prípadov sa stal v júli roku 1964. Do kostola v San Giovanni priviezli posadnutú ženu. Rozprávala neprirodzene hlbokým, dunivým hlasom. Keď zbadala pátra, zarevala: „Pio, dnes večer sa uvidíme“. V noci mníchov zobudil rachot ako pri zemetrasení. Predstavený kláštora sa prihnal do izby, kde našiel ležať pátra na dlážke s krvácajúcim čelom a tvárou posiatou modrinami. Na druhý deň však Pio znova pokračoval vo vyháňaní zlého ducha z postihnutej ženy. Iná posadnutá žena sa po príchode do kostola správala nesmierne panovačne, hovorila v mužskom rode a tvrdila, že
O S O B N O S Ť je vlastníkom chrámu. Ďalšia sa – na veľké zdesenie prítomných, začala plaziť až k oltáru, vydávajúc neľudské zvuky. Vo väčšine prípadov boli obeťami posadnutia mladé ženy. V kostole sa spočiatku správali nepríčetne, takže ich museli blízki držať. Útočne sa správali najmä voči Piovi. Potom, čo páter vyslovil modlitbu na vyhnanie zlého ducha, väčšinou skrotli ako deti a bez problémov sa nechali odviesť. Niekedy však bolo treba tento postup viackrát opakovať. STIGMY riadenie reagovali veriaci v San Giovanni veľkou demonštráciou. Tragickou udalosťou bol poznamenaný 14. október 1920. Krátko predtým sa rozchýrilo, že Vatikán rozhodol o preložení pátra Pia. Pri pouličných nepokojoch, ku ktorým prispela výbušná talianska nátura, bolo 14 ľudí zabi- 25 SVET GRÁLU 12 | 2007 igi Romanelli napísal, že rany nevie „klasifikovať podľa nijakého známeho klinického zatriedenia“. Stigmatické rany sa nehoja, nezhnisajú, ale ani sa nezapália. Ostávajú po mnoho mesiacov či rokov otvorené a v malých množstvách z nich vyteká krv. Nie je možné ich vyliečiť. Z tela pátra Pia zmizli stigmy až krátko pred jeho smrťou, keď mal 80 rokov. Pri hodnotení tohto javu treba spomenúť, že Pio nebol fanatikom, ktorému by utrpenie spôsobovalo radosť. V čase, keď sa mu stigmy objavili, bol zhrozený. Bál sa, že zomrie od veľkej straty krvi a vo svojich listoch sa zmieňuje, ako prosil Boha, aby ho „zbavil týchto vonkajších znakov, pretože ho „mätú a spôsobujú neopísateľné a neznesiteľné poníženie.“ Pravdepodobne sa necítil ani ako omilostený mučeník, i keď ho k takému postoju nabádali jeho predstavení. O svojom vnútornom stave v tom období písal: „Bože môj! Tvoje trestanie je spravodlivé a Tvoj súd je správny. Zaobchádzaj so mnou tak, aby som spoznal Tvoje milosrdenstvo“. Pri všetkom utrpení, Páter Pio slúžiaci omšu, 1945 Máločo vyvoláva medzi kresťanmi takú bázeň ako stigmy. Sú to rany na tých častiach tela, kde bol podľa správ evanjelistov poranený Ježiš pri ukrižovaní. 8. septembra 1911 sa páter Pio v liste svojmu predstavenému posťažoval, že ho už rok trápia bolesti na nohách a rukách, a že má v tých miestach malé červené škvrny. Dňa 23. augusta 1912 mal Pio veľmi živú víziu. „Zrazu som zacítil, ako mi srdcom prenikol ohnivý šíp, ktorý horel s takou intenzitou, až som si myslel, že určite zomriem,“ – napísal. Rozhodujúca udalosť sa však stala 5. augusta 1918. V ten večer bol na spovedi, keď zbadal „veľmi vznešenú nebeskú osobu“. Postava držala v ruke kopiju, z ktorej hrotu vystreľoval oheň. Potom ju vrazila do jeho hrude. Pio v tej chvíli pocítil spaľujúcu bolesť, ktorá ho už nikdy úplne neopustila. 20. septembra duchovnú postavu videl opäť. Krvácala z rúk, nôh, srdca. Vidina sa rozplynula a Pio zbadal, že krváca na tých istých miestach tela. Jeho stigmatické rany nemohli ostať v kláštore dlho utajené. Na žiadosť predstavených sa musel podrobiť opakovaným lekárskym vyšetreniam u troch rôznych lekárov. Všetci sa vo svojich záveroch zhodujú na nevysvetliteľnom pôvode aj charaktere rán. Dr. Luktoré prežíval, by si zrejme nemohol zachovať zdravý rozum, keby mu v tom nebol nápomocný zmysel pre humor. Keď mu na okrúhle narodeniny jeden z obdivovateľov želal dlhý život, skríkol: „Čo také hrozné som Vám urobil?“ STANOVISKO CIRKVI „Boh odhrnul závoj, ktorý zakrýval moju nečistotu. Nakoniec mi pred očami odhalil všetky moje skryté slabosti. (…) Mojím žalobcom nie je človek, ktorému sa môžem ľahko ospravedlniť za svoje správanie, ale Boh, sudca, u ktorého sa nedá odvolávať, a medzi neho a mňa sa nemôže postaviť nijaký advokát.“ (Páter Pio) Reakcia katolíckej cirkvi na rozruch okolo Piových stigiem bola mimoriadne chladná. V prípade nadprirodzených javov vystupuje ako vyšetrovateľ Vatikánu takzvaný Svätý úrad (ďalej Úrad), čo je nástupnická organizácia Svätej inkvizície. Vyšetrovanie začal Úrad tým, že Piovi zakázal slúžiť omše na verejnosti. Na toto na-
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekom
Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
Page 8 and 9: N Á B O Ž E N S T V O kovo odmiet
Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
Page 26 and 27: O S O B N O S Ť tých a 80 zranen
Page 28 and 29: Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTR
Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
Page 35 and 36: azdujte, učte sa pokorne stovke G
Page 37 and 38: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
Page 39 and 40: H I S T Ó R I A láta zároveň s
Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH

SG12

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?