SG12

More documents

Recommendations

Info

N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekompromisne odmietne všetky plodiny, ktoré poľnohospodári nafúkli dávkami umelého hnojiva, alebo „ošetrili“ pesticídmi. Darmo by ste mu hovorili, že dnešné prípravky na ničenie burín sa dokážu v pôde rozložiť na neškodné látky za… x dní. Riško by nikdy neuveril ani tomu, že chemický postrek, ktorý sa cez listy dostane do celej rastliny a zabíja tu huby, je pre človeka neškodný. Nie je ani zástancom chemickej likvidácie hmyzu. Skrátka, pekne si počká na ručne vypiplanú zeleninu z babičkinej záhrady a dovtedy sa uspokojí s obyčajnou trávou, ktorá rastie v meste. Výpočet produktov, ktoré zo svojho jedálneho lístka Riško vyškrtol, by bol dlhý. Ešte šťastie, že sme ľudia, páni tvorstva a na veľa vecí sme si zvykli. Na to, že zelenina a ovocie sa dostáva do obchodov z druhého konca zemegule a to dokonca aj také druhy, ktoré kedysi ľudia pestovali v každej záhrade. Že chlieb sa konzervuje a vylepšuje enzýmami a farbivami, že pijeme vodu z vodovodu, ktorú odmieta aj môj pes, že deti si zvykajú skôr na sladené limonády ako na čistú pramenitú vodu a že aj tá sa musí baliť a rozvážať kamiónmi, aby sme sa k nej vôbec dostali. Ručná práca okolo rastlín a zvierat sa z vidieka stráca rovnako ako ľudia – tí utekajú za lepším životom. Už iba starčekovia a starenky sa ešte niekedy skláňajú k pôde, zatiaľ čo ich vnúčence dávajú prednosť internetu. Čo už, nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom a snažiť sa opravovať celý svet, vedia múdri ľudia. Jeden z nich, austrálsky ekológ a farmár Bill Mollison radí: Naprávajte svet tam, kde práve ste, vo svojom byte, na balkóne, pred panelákom, v záhradke, vo firme. Nečakajte, že to politici urobia za Vás. Aj keď možno nedosiahnete žiadny veľkolepý úspech, budete mať dobrý pocit, že ste zachránili Zem – sami za seba. – V záhradkárskej osade na 4 SVET GRÁLU 12 | 2007 jednom košickom sídlisku sa rozhodol jeho prostý občan obnoviť prírodné jazierko. Vytvoril malú slzu, malý protest proti globálnemu otepľovaniu, malý výkričník. Je to pekné. Ja som sa tohto roku rozhodol vypestovať na záhradke aspoň päťdesiat rastlín rôznych hlúbovín. Mám starú fialovú odrodu karfiolu, ružičkový kel, brokolicu, zasadím aj malé žlté tekvice na pečenie. Ak sa podarí, možno si zadovážim aj niekoľko sliepok, aby som opäť mohol ochutnať domáce vajce. Ale to som už odbočil priďaleko. Témou tohto čísla Sveta Grálu sú éčka, prídavné látky do potravín. V tejto oblasti sa nevyznám, no všetko podstatné som sa dozvedel z článku od Víta Syrového, ktorý nájdete vnútri časopisu aj Vy. Aká je správna strava dôležitá, vedeli už starí Indovia. Náuka o strave je súčasťou najstaršej ucelenej metódy liečby na svete – Aiur védy. Podľa tejto náuky je možné ľudstvo rozdeliť do niekoľkých fyziognomicky rozdielnych skupín. Každá z nich potrebuje odlišnú stravu, ktorá im prospieva. A nemusíme ani chodiť po múdrosti do Indie, v Európe už v staroveku liečil stravou Hipokrates. Konkrétne rady pre konkrétne choroby, s prihliadnutím na odlišnosti ľudí, nám v stredoveku zanechala preslávená vizionárka Hildegarda z Bingenu. Tá sa najprv na postihnutého pacienta poriadne zadívala, aby zistila, akej je konštitúcie, potom sa ho popýtala na bolesti jeho tela aj duše a až potom mu predpísala, čo má jesť. Pridala aj duchovné rady, ako sa zbaviť nepekných myšlienok či zlozvykov. Melancholikovi podľa Hildegardy pomáha napríklad varená pšenica špalda, ktorá „prináša radosť do života“. Ľuďom zahlieneným, s dýchacími ťažkosťami, poradila vysušujúce byliny, suché kozie mäso… a tak by sme mohli pokračovať. V Nemecku recepty od Hildegardy dodnes odporúčajú stovky, ak nie tisícky študovaných lekárov, ktorí pochopili význam stravy pre ľudské zdravie. Tá naozaj nemá byť pre každého človeka rovnaká, ako tvrdia zástancovia niekoľkých, „jedine správnych diét“. Preto som veľmi rád, že sa v tomto čísle nášho časopisu budete môcť dočítať aj o spomenutej Hildegarde z Bingenu, možno Vás článok o nej inšpiruje. No nie len snaha o zdravie a dlhovekosť by mala sprevádzať naše úvahy o jedle. Naši predkovia hovorili – a verili tomu, že jedlo je Boží dar. Gazdovia sa pred siatím na poli modlili, po zbere úrody vzdávali vďaku Stvoriteľovi. Ani nám by takáto úcta neuškodila. Lebo rovnako ďaleko, ako sme sa vzdialili od prírody, vzdialili sme sa aj od Boha. Ako bezducho žije väčšina ľudí v priemyselných krajinách v porovnaní s (dodnes) prírodnými národmi, ukazuje článok spisovateľky Marlo Morganovej. Vo svojich knihách nám priblížila, ako premýšľajú a žijú austrálski domorodci. Tí si nemôžu zájsť pre jedlo do obchodu, vnútrozemie Austrálie je suchá polopúšť. Preto sa ráno modlia, aby im cestu skrížil nejaký klokan, alebo iné zviera, ktoré by mohli uloviť. Ak sa tak nestane, prijmú aj takýto deň s pokorou. Prežili takto tisícročia, dnes sú aj oni sami na zozname „ohrozených druhov“. Je však očividné, že odklon od prírody, úcty a živej viery priviedol na tento zoznam aj nás. Symbolické je, že dnes už zďaleka nestačí premýšľať a veriť, všetci musíme začať konať. Na ceste k náprave nás čakajú tisíce malých každodenných krokov. No ak má byť táto zmena skutočná, musíme prejsť úplnou premenou – vo vnútri i navonok. Inak nás stihne osud dinosaurov, ktorí so svojimi telami neboli ani zďaleka takí nároční a nemotorní, ako my, keď úboho kľakáme pred bôžikmi vedy a politiky. Roman Levický
H I S T Ó R I A Bojovnik za slobodu, moslim, clovek Emir z Mascary zachránil pätnásťtisíc kresťanov Pozoruhodný príbeh príkladného života mohamedána v spojení s cudzími kultúrami ukazuje, že ešte pred niekoľkými generáciami bol skutočne možný vývoj, ktorý je dnes nemysliteľný. Bojovník za slobodu Abd-el-Kader bol alžírsky islamský duchovný a národný hrdina, vodca boja proti francúzskej invázii v polovici 19. storočia. Pre Alžírčanov sa stal národným hrdinom. Pre lepšie pochopenie spôsobov a správania sa moslimov v tej dobe si priblížime historické dianie islamského sveta – najmä arabsko-islamskej kultúry. V PO SMRTI MOHAMEDA priebehu jediného storočia po Mohamedovej smrti (632) prenikol islam z arabského územia do ďalších oblastí nevídanou rýchlosťou. Rozšíril sa od Španielska až po hranice Indie. Islamskí učenci boli presvedčení o tom, že tento „zázrak viery“ bolo možné uskutočniť len s Alahovou pomocou. Impozantné mešity a paláce dodnes svedčia o vtedajšom rozkvete islamsko-arabskej a maurskej kultúry. Po tomto obrovskom prelome odolal islam počas piatich storočí všetkým útokom. Odrazil útoky kresťanov (križiacke výpravy), votrelcov z Ázie (turecké kmene) a dokonca prenikol hranicami Indie (obsadením) a juhovýchodnej Ázie (misionárskou činnosťou). Potom nasledovala – hlavne z pohľadu arabského sveta – doba temna: 1258 – Mongoli vyrabovali Bagdad. 5 SVET GRÁLU 12 | 2007
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
Page 8 and 9: N Á B O Ž E N S T V O kovo odmiet
Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
Page 24 and 25: O S O B N O S Ť Cesta ku kapucíns
Page 26 and 27: O S O B N O S Ť tých a 80 zranen
Page 28 and 29: Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTR
Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
Page 35 and 36: azdujte, učte sa pokorne stovke G
Page 37 and 38: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
Page 39 and 40: H I S T Ó R I A láta zároveň s
Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH

SG12

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?