SG12
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Z A M Y S L E N I E<br />
kým necítiť. A keď už v tej škrupine<br />
nemožno vydržať, na to sa predsa<br />
vyrábajú krásky z telenoviel, aby<br />
nám uľahčili od prebytočných citov<br />
bez rizika, že si pri tom dušičku čo<br />
len oškrabneme.<br />
Skromnosť? Mnohí by povedali<br />
skôr bieda. Bývanie v jednej izbe,<br />
voda na dvore, záchod – búdka za<br />
humnom, dlážka drevená, v kúte<br />
„šparhelt“, pod stropom sviečka. Jedlo,<br />
čo dom dal, háby pozháňané po<br />
starých susedoch. Zopár korún zarobených<br />
doslova v pote tváre a na hranici<br />
zákona. Pri dnešných cenách?<br />
Spolupráca? Isteže, jeden chlap<br />
hradu na múr nezaloží. Ale dávať<br />
svoju prácu ako dar, nevymieňať ju<br />
ani za peniaze, ani za iné rovnako<br />
smiešne jednotky, ocenenia a uznania,<br />
ani za tovar a dokonca ani za<br />
Božiu priazeň? A nezratúvať si po<br />
kútoch, kto mi koľko dlhuje?<br />
Modlitba, sústredenie, rozjímanie?<br />
Toho tu už bolo, kníh, že by mohol<br />
prales rásť. Ale hodinu za hodinou<br />
sa modliť? Robotou? Nechať stroje<br />
strojmi, vymoženosti vymoženosťami,<br />
chytiť sa motyky, sekery, kosy?<br />
Neoddeľovať sa od Zeme asfaltom,<br />
betónom, gumou, molitanom? Raz<br />
a navždy vypnúť televízor, prestať<br />
ohlupovať svoju obrazotvornosť<br />
ilúziami, ktoré sa pomaly stávajú<br />
podmienkou prežitia? Čo potom<br />
s časom, nebudeme ho zrazu mať<br />
priveľa?<br />
Úcta k Zemi? Samozrejme. Ale žiť<br />
iba z nej, z jej plodov, nosiť si ju do<br />
domu na čižmách, nemôcť ju na jeseň<br />
zmyť z dlaní? Domáci chlebík?<br />
Výborná zmena, ale každý deň?<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007<br />
Modlitba, sústredenie, rozjímanie? Toho tu už<br />
bolo, kníh, že by mohol prales rásť. Ale hodinu<br />
za hodinou sa modliť? Robotou?<br />
Mierime k jednoduchosti a vzdávame<br />
sa strojov nie iba preto, že znásilňujú<br />
Zem. Okrem toho berú ľuďom<br />
silu, možnosť sebapoznania a schopnosť<br />
zmysluplne spolupracovať. Nahradiť<br />
obrad ručnej žatvy niekoľkominútovou<br />
popravou obilia kombajnom<br />
neprestáva byť smrteľným previnením<br />
len preto, že je to bežné!<br />
Keď kresťanské myslenie posledných<br />
storočí vyhnalo Ducha z krajiny<br />
do kostolov, kláštorov a kníh,<br />
nikomu zrejme ani na um neprišlo,<br />
že v konečnom dôsledku to povedie<br />
k sebazničeniu aj tej skromnej miery<br />
ľudskosti, ktorú mohli do života priniesť<br />
františkánske sny o prostote,<br />
čistote, pokore, láske k všetkému živému<br />
a ostali iba trčať mimo obzoru<br />
ako nedostupné skaly.<br />
Gazdovať dnes znamená aj vrátiť<br />
sa k nim. Trpezlivou prácou okolo<br />
seba aj na sebe vytvárať spoločenstvo.<br />
Na malom, ľudsky obsiahnuteľnom<br />
priestore. Spoločenstvo Zeme<br />
a všetkých živých bytostí. Je načase<br />
namiesto bezduchej a účelovej umelej<br />
inteligencie použiť tú svoju, Bohom<br />
danú. Skutočná roľnícka práca<br />
si nevyžaduje len rozum a skúsenosť,<br />
ale aj pokoru, cit a vieru. A okrem<br />
mnohého iného učí človeka chápať,<br />
že výsledky svojho, často dlhotrvajúceho<br />
snaženia nemá plne v rukách.<br />
Až vtedy, keď budeme na svojich<br />
výpestkoch naozaj závislí, až keď sa<br />
pri kosení a hrabaní na lúkach znova<br />
ozve spev, až keď sa na medze a do<br />
sadov vráti život a krajina okolo nás<br />
pozabudne aspoň na tie najhoršie<br />
rany, až potom môžeme hovoriť<br />
o návrate márnotratných synov.<br />
Obnoviť gazdovstvo je ako zmladiť<br />
strom – ťažké a neisté. Treba zarezať<br />
hlboko do živého aby starý koreň vyhnal<br />
nové drevo. Kým prinesie ovocie,<br />
chvíľu to potrvá. A to nevieme,<br />
či niektoré konáre nebude dokonca<br />
treba preštepiť.<br />
Vytvárať živú pospolitosť sa ľuďom<br />
darí čím ďalej tým menej. Ak naši<br />
predkovia spolupracovať museli, ak<br />
mali prežiť, my dnes spolupracovať<br />
musíme, ak má prežiť Zem. Pravidlá,<br />
jednotky práce a umárajúce schôdze<br />
nám na gazdovstvách nepomôžu.<br />
Príliš dobre vieme, že jedna rodina<br />
s deťmi, keby sa aj zodrala, bez vážnych<br />
kompromisov obstojí len ťažko.<br />
A život nás niekedy dosť drsne učí, že<br />
vykúriť pre každého člena domácnosti<br />
jednu izbu je neprekonateľný<br />
prepych, rovnako ako stavať a udržiavať<br />
pre každú rodinu maštaľ, pivnicu,<br />
humno, stodolu, dreváreň...<br />
Gazdovstvá dávali obživu a strechu<br />
nad hlavou viacerým ľuďom. Ak<br />
si chceme okrem zeleniny dopestovať<br />
aj chlieb, ak chceme odolať tlaku<br />
stále útočnejšej spotrebnej kultúry,<br />
ak sa naše deti majú mať s kým hrať<br />
a predovšetkým, ak sa máme vyhnúť<br />
zúfalstvu osamotenia a odcudzenia<br />
sa od ľudí a nenaplneniu svojho poslania,<br />
budeme sa musieť učiť spolu<br />
žiť. Najprv hoci aj jedna rodina<br />
v jednej izbe, potom niekoľko rodín<br />
v jednom dvore, jednej osade. Učiť sa<br />
vytvárať jednotu aj uznávať jedinečnosť.<br />
A namiesto vylepšovania pravidiel<br />
a zliepania lazníckych štátov<br />
si vyjsť v ústrety až za hranice vlastných<br />
tieňov.<br />
Poďakovanie:<br />
Článok bol prevzatý z www.kruhzivota.sk<br />
Veronika Kicková (1974), gazduje so svojím<br />
manželom. Chovajú kozy, dorábajú kozí<br />
syr, manžel vyrába drevené misky, autorka<br />
sa venuje pesničkárstvu. Je aj autorkou<br />
novely z lazníckeho prostredia – Jánošíkov<br />
tanec (vyd. DAJO v r. 2001).