SG12

More documents

Recommendations

Info

Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTRÁLSKYCH DOMORODCOV Spisovateľ ka Marlo Morgan rozpráva o svojom pobyte medzi domorodcami z austrálskeho vnútrozemia–Aborigincami, a o tom, ako sa vďaka nim zmenil jej život… Božský Jediný! Ďakujem ti za „Ó, tento deň. Ďakujem ti za seba a svojich priateľov. Aj dnes budeme kráčať tebe ku cti, nech nás už čaká čokoľvek. Mojou úlohou ako ľudskej bytosti je ctiť zmysel prichádzajúceho. A ak je to k najväčšiemu dobru pre všetko živé, sme pripravení prijať jedlo aj dnes. No nechceme jesť, pokiaľ to nie je k najväčšiemu dobru pre všetko živé, a preto sme dnes ochotní prežívať čokoľvek, čo je pre najvyššie blaho všetkého živého.“ Keď začnete deň s takýmto postojom a takýmto rituálom, uvidíte, že tento deň bude úplne iný ako vaše ostatné všedné dni. Moja prvá kniha sa nazýva Posolstvo od protinožcov, a nebolo ľahké napísať ju, v prvom rade preto, že nie som spisovateľka. Čas strávený na púšti nebol jednoduchý, a o niektorých opravdivých zážitkoch sa mi písalo veľmi ťažko. Jednou z vecí, ktoré ma domorodci naučili, keď som bola 28 SVET GRÁLU 12 | 2006 Obr.: Domorodé nástenné umenie ľudí Severnej Austrálie, Gagudju, jednej z najstarších pretrvávajúcich kultúr našej planéty. Fotografia „Duch tvorivosti“, Matt Scheff s nimi na púšti, je význam humoru v živote. Povedali mi: „Keď ideš v noci spať a rozmýšľaš o práve prežitom dni a nezasmeješ sa, vyskoč z postele a urob niečo smiešne.“ Hovoria: „Nechoď nikdy spať, ak bol celý deň vážny, pretože to nie je dobré pre rovnováhu tvojho tela, mysle a srdca.“ A tak títo ľudia robia množstvo zábavných vecí po celý deň a nikdy nie sú príliš starí na to, aby sa tešili zo života a zabávali sa. Pýtali sa ma: „Aj tam, odkiaľ si, robia ľudia také veci ako my? Hrajú sa a športujú?“ A ja som odpovedala: „Či v Amerike športujeme? Hm…, porozprávam vám o tom. U nás sú v športe veľké peniaze. Skutočne, platíme veľa peňazí za chlapca, ktorý len sedí na striedačke… a on sa niekedy ani nezapojí do hry!“ Povedala som, „Šport a hry sú naozaj v mojej krajine obľúbené. Poviem príklad. Všetci sa postavia na čiaru a potom bežia tak rýchlo, ako vedia a nakoniec uvidíme, kto bude najrýchlejší, kto bude víťaz.“ Potom sa na mňa jeden z nich zahľadel. Vysvetlili mi, že domorodec sa vám nepozerá len do očí, ide o niečo viac. Preniká pohľadom za vaše oči, do nesmrteľnej bytosti vo vás. Hovorí k vašej duši. Neprikladajú dôležitosť zovňajšku. Farba, vek, alebo
P R Í B E H pohlavie, to nehrá rolu, pretože ich čistá filozofia je postavená na večnosti a večných vzťahoch. A preto bolo zrazu úplné ticho, keď som povedala, aby sme si dali preteky, že pobežíme, aby sme videli, kto bude víťaz. Tento človek sa na mňa pozrel a povedal: „Ale, keď jeden vyhrá, ostatní prehrajú. To je zábava?“ Jedna žena sa ma pýtala: „Tam odkiaľ si, máte vlastné deti? A poviete toto svojim deťom? Poviete deťom, že len jeden môže vyhrať a ostatní musia prehrať?“ Potom tá žena podišla tesne ku mne, doslova nos na nose. Možno sa jej ťažko hľadalo to Večné za mojimi očami, neviem, ale považovala za veľmi dôležité mať svoj nos opretý o môj. A potom mi s veľkým úsmevom povedala: „Kedy hovoríte deťom pravdu? Kedy im poviete, že oni všetci sú víťazi?“ Povedala som jej: „My to deťom nehovoríme. Tam odkiaľ pochádzam ti nikto nepovie, že si víťaz. Tam odkiaľ som, v Amerike, máme spoločnosť „urob-si-sám“. To znamená, že keď sám seba presvedčíš, že si víťaz, tak ním budeš. Ver sebe – a nestaraj sa o to, čo si myslia ostatní, čo od teba očakávajú. Keď to pochopíš, si v Amerike víťaz.“ Takéto zážitky boli pre mňa dôležité. Spočiatku som v nich ani nehľadala duchovný význam. V žiadnom prípade, bola som „katolík na úteku“. Bola som úplne šťastná. Keď mi vtedy povedali: „Počuli sme tvoje volanie o pomoc“, smiala som sa. Ja som bola tá, čo pomáhala. Bola som tam, aby som im pomohla. Nepotrebovala som žiadnu pomoc. Ale vrátila som sa od nich ako úplne iný človek, uvidela som veci úplne inak, ako som ich vnímala, keď som sa prvýkrát stretla s týmito ľuďmi. Druhá kniha, ktorú som napísala, Posolstvo z večnosti, na rozdiel od Posolstva od protinožcov, nie je mojím príbehom. Bola napísaná na prosbu mojich domorodých priateľov. Kniha je venovaná človeku menom Burnum Burnum. Jedného dňa som sedela s ním a skupinou ďalších domorodcov; všetci vo veku od šesťdesiat do sedemdesiatpäť rokov. Títo ľudia patrili ku „stratenej generácii“. Každý z týchto domorodcov, s ktorými som v ten deň posedela a ktorých som navštívila, boli odňatí svojim rodičom hneď po narodení. Boli daní na adopciu, alebo išli do kresťanskej inštitúcie. A tí, ktorí skutočne prežili a prešli tým všetkým, sú dnes ľuďmi, ktorí sa tým či oným spôsobom vrátili k svojim tradíciám. Dnes je v Austrálii veľa domorodcov – kresťanov. A oni s tým skutočne nemajú problém. Veria, že môžu porozumieť Ježišovi a zároveň mať aj svoje tradície. Vysporiadali sa s drobnými rozdielmi. Kresťanstvo má však skutočný problém s domorodcami, pretože majú nepríjemné otázky, na ktoré je ťažko odpovedať. Napríklad je tu prikázanie, ktoré hovorí: „Deň sviatočný budeš svätiť.“ A oni mi na to: „Ty naozaj veríš, že sa Jediný (Boh) pozerá, či slnko svieti a obieha okolo Zeme, kým nepríde do určitého bodu a potom povie, že dobre, teraz na všetkých svieti slnko, musíte byť teda dnes dobrí? Nemôžem sa vami zaoberať všetky ostatné dni, ale dnes musíte byť dobrí.“ Nuž, im to bolo smiešne. „Chcel tým Jediný naozaj toto povedať?“ Oni sú totiž spojení s Prameňom každý deň a každú chvíľu, a oni svoje spojenie nikdy nestratia. Ak ho stratia, okamžite sa ho snažia získať späť. Nikdy nestratili spojenie so zemou, s nebom, so zvieratami, s rastlinami a sami medzi sebou navzájom. A ďalšie prikázanie, s ktorým majú problém, hovorí: „Cti otca i matku svoju.“ Hovoria: „Chcel tým Jediný naozaj toto povedať?“ Určite je to vytesané do kameňa? Každé dieťa sa narodilo, aby milovalo a ctilo si matku i otca. Keď Jediný niečo také vôbec povedal, tak to pravdepodobne hovoril rodičom, »Nerob nič, čím by si stratil rešpekt a česť pred svojimi deťmi.« Ale oni hovoria, že rozumejú tomu, že by to bolo pridlhé na vyrytie do kameňa, tak tento výrok „odstrihli“. Tak môžu austrálski domorodci skutočne prejsť akoukoľvek prekážkou, ktorú sme si postavili vo vedomí, v zákonoch atď. Aj austrálski domorodci majú svoje „Desatoro“: veci, o ktorých veria, že by sme ich mali robiť. Veria, že človek prichádza z Večnosti, a vráti sa späť do Večnosti. Podľa nich sme tu len na nejakých sto rokov, aby sme nazbierali skúsenosti. No naozaj typicky ľudskou činnosťou, ktorú by sme mali pestovať, je skutočná zábava. „Mali by sme sa zabávať!“. A to „zabávať sa 29 SVET GRÁLU 12 | 2006
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekom
Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
Page 8 and 9: N Á B O Ž E N S T V O kovo odmiet
Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
Page 24 and 25: O S O B N O S Ť Cesta ku kapucíns
Page 26 and 27: O S O B N O S Ť tých a 80 zranen
Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
Page 35 and 36: azdujte, učte sa pokorne stovke G
Page 37 and 38: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
Page 39 and 40: H I S T Ó R I A láta zároveň s
Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH

SG12

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?