SG12

More documents

Recommendations

Info

O S O B N O S Ť tých a 80 zranených. Pio bol zhrozený z toho, že bol príčinou násilia. Po niekoľkých neúspešných pokusoch nakoniec cirkev upustila od rozhodnutia presťahovať ho. V oficiálnych stanoviskách Úradu, ktoré vychádzali opakovane v novinách L`Osservatore Romano, sa od roku 1923 v rôznych obmenách uvádzalo, že „na udalostiach okolo pátra Pia nie je nič nadprirodzené“. V roku 1931 sa Pio podriadil novému príkazu, ktorý mu zakazoval akúkoľvek činnosť okrem omše, konanej len s účasťou miništrantov. Ďalšie dva roky strávil v izolácii kláštora. Až v roku 1933 bola jeho izolácia na intervenciu pápeža zrušená. Postoj cirkvi sa však významne nezmenil a rôzne zákazy prichádzali naďalej. V roku 1962 mu Vatikán zakázal písať listy. V roku 1968 boli na príkaz istého inšpektora z Ríma zlikvidované asi dva milióny listov, ktoré páter Pio za celý svoj život dostal. Bol nimi úplne zaplnený sklad vedľa kláštora, veľký ako garáž. Je to o to zarážajúcejšie, že v roku 1919 o ňom pápež Benedikt XV. povedal: „Páter Pio je naozaj mimoriadnym mužom, jedným z tých ľudí na zemi, ktorých Boh z času na čas zošle, aby priviedli celé ľudstvo naspäť k Bohu.“ Táto rozpor- 26 SVET GRÁLU 12 | 2007 nosť zrejme len potvrdzuje, že vnútri cirkvi pôsobí silný prúd, ktorého cieľom je zachovať „jednoliatosť“ cirkvi, čo hraničí až s totalitou. Skutočnej rehabilitácie sa Pio dočkal až počas druhého vatikánskeho koncilu a neskôr počas pontifikátu Jána Pavla II. NEVYSVETLITEĽNÉ UZDRAVENIA „Páter Pio je naozaj mimoriadnym mužom, jedným z tých ľudí na zemi, ktorých Boh z času na čas zošle, aby priviedli celé ľudstvo naspäť k Bohu.“ (Papež Benedikt XV., 1919) O pátrovi Piovi sa hovorí aj v súvislosti s javmi spontánneho vyliečenia pacientov z ťažkých a nezvratných diagnóz. Najznámejšou osobou z tejto skupiny je Gemma Di Giorgová. Narodila sa v roku 1939 bez zreničiek v očiach, teda nevidiaca. Z medicínskeho hľadiska bolo vylúčené, že by niekedy mohla vidieť, keďže v oku chýbalo tkanivo, cez ktoré by svetlo prenikalo na sietnicu. Zreničky jej chýbali a aj z lekárskeho hľadiska bola uznaná za nevidiacu. Keď mala šesť rokov, dom jej starej mamy navštívila istá mníška a povedala jej o pátrovi Piovi. Rozprávala, že mala sen, v ktorom k Piovi priviedla malé nevidiace dievča. Do kláštora aj napísala a dostala odpoveď, že páter sa bude modliť za dievča. Nato sa Gemmina babička rozhodla ísť s vnučkou do San Giovanni. Podľa výpovede Gemmy Di Giorgovej z roku 1971, už vo vlaku začala vidieť. Z rozprávania mala predstavu o tom, čo je to more, a preto to bola prvá vec, ktorú vo svojom živote spoznala zrakom. Keď povedala starej mame, že vidí more, stará dáma ju zahriakla. Pre istotu sa však pozrela do vnučkiných očí a so sklamaním zistila, že Gemma nemá zrenice a nemôže vidieť. S týmto záverom prišli do San Giovanni Rotondo. Po omši si malú nevidiacu zavolal Pio do sakristie a urobil jej na očiach znak kríža. Keď sa vrátila k babičke, tá jej znova so zúfalstvom hľadela do očí. Bola presvedčená, že vnučka nevidí. Rozhodla sa požiadať znova pátra o pomoc. Keď na ňu prišiel rad, Pio sa jej opýtal: „Máte vieru v Boha? Vaša vnučka je v poriadku.“ Je neodškriepiteľným faktom, že Gemma sa narodila ako nevidiaca. Napriek tomu, že v očiach nemá zreničky, niet ani najmenších pochybností, že vidí. V roku 1971 sa s ňou stretol životopisec pátra Pia, John A. Shug. Aby odstránil svoje pochybnosti, požiadal ju, aby mu odčítala čas z hodiniek, opísala ruch na stavbe, pomenovala farby rôznych predmetov. Zvládla to bez problémov. Gemma sa dostala aj do dokumentu, ktorý v roku 1968 natočila o pátrovi Piovi rozhlasová spoločnosť BBC. V životopisnej knihe Páter Pio od Johna Schuga sa spomínajú aj ďalšie veľmi pozoruhodné prípady spontánneho vyliečenia. 23. septembra 1968 istému Giuseppemu Scatignovi lekári odstránili z brušnej dutiny zhubný nádor veľkosti citróna. Jeho manželka sa rozhodla previezť ho do nemocnice, ktorú dal z milodarov postaviť páter Pio. Lekári v Casa del Solovievo (Úľava pre trpiacich) chorému nedávali žiadnu nádej. Jediné čo mohli urobiť, bola röntgenová snímka. V tom čase už páter Pio nebol medzi živými. Giuseppeho manželka sa neustále chodila modliť do krypty, kde
O S O B N O S Ť je pochovaný. Zašla aj za predstaveným kláštora San Giovanni Rotondo a rozpovedala mu o trpiacom manželovi. Páter Carmelo jej doniesol kúsok plátna, ktoré kedysi používal Pio, s poznámkou, že je to „prísne zakázané“. V nemocnici si Giuseppe plátno priložil na telo. Bol si vedomý, že zachrániť by ho mohol len zázrak. Lekári mu dávali najviac niekoľko dní života. Zrazu sa jeho stav rapídne zlepšil. Lekári urobili nové röntgenové snímky a s úžasom zistili, že metastázy rakoviny na nich nie sú. 13. novembra 1968 Giuseppe odišiel z nemocnice domov a neskôr začal pracovať v poľnohospodárstve. Žiadne lieky neužíval. Kláštoru poskytol výsledky prvej biopsie, ktoré potvrdzujú, že skutočne mal zhubný nádor. Zázračných uzdravení, ktoré veriaci dávajú do súvisu s osobou pátra Pia, sú stovky, ak nie tisíce. No nie každému chorému tento mních mohol pomôcť, niekedy neurobil pre uzdravenie dotyčného celkom nič. No bolo zrejmé, že i to malo svoj dôvod. STRETNUTIA S MŔTVYMI, BILOKÁCIA, PREDVÍDANIE BUDÚCNOSTI Raz sa páter Pio nechal počuť, že po ceste pred kláštorom prechádza viac duší zomrelých než pozemských ľudí. Niektorí z mníchov boli svedkami, ako spovedal pre nich neviditeľné osoby, alebo im sľuboval, že bude za nich slúžiť omšu. Veriacich vyzýval, aby sa modlili za blúdiace duše v „očistci“, teda v záhrobí. Mnoho dôveryhodných ľudí tvrdilo, že pri mimoriadne závažných udalostiach videli Pia veľmi ďaleko od kláštora, z ktorého nikdy nevytiahol päty. Väčšinou sa to týkalo ťažko chorých, ktorí rozprávali, že sa po ich úpenlivých prosbách ocitol vedľa ich lôžka a pomáhal im. Veľkú dôveru si získal aj predvídaním závažných dejov v budúcnosti. Počas druhej svetovej vojny tvrdil, že mestečko San Giovanni nebude bombardované. Mal pravdu. Pritom iné mesto neďaleko odtiaľ bolo úplne zničené. Treba podotknúť, že Pio za celý život nikdy nečítal noviny a nepočúval rádio. Nebolo by účelné na tomto mieste vymenúvať ďalšie mimoriadne javy, ktorých svedkami boli u tohto kňaza mnohí ľudia. Veď takzvané zázraky pre neho neboli najdôležitejšou vecou v živote. Veľkú energiu venoval okrem rozhovorov s ľuďmi svojmu sociálnemu projektu: Z milodarov, ktoré dostal z celého sveta, postavil v malom, dovtedy zaostalom mestečku modernú kliniku s výborne vybavenými oddeleniami, ktorá funguje a rozvíja sa dodnes. Nazval ju Dom úľavy pre trpiacich. DUCHOVNÉ PÔSOBENIE Za najdôležitejšie zázraky považujú Piovi blízki jeho duchovné pôsobenie. Vo svojom povolaní vynikal láskavou prísnosťou. Jeho cieľom nebolo veriacich len chlácholiť. Spočiatku veľa pohoršenia vzbudil jeho spôsob spovedania. Pio nezniesol, ak sa k spovednici priblížil človek, ktorý si prišiel „odkrútiť“ cirkevnú povinnosť. Nielen že to dokázal spoznať, ale svoj úsudok si nenechal pre seba. Jedného známeho lekára vyhnal so slovami „Choď preč, ty prasa!“. Dotyčný sa išiel sťažovať predstaveným, no o dva roky, súc prenasledovaný výčitkami svedomia, sa prišiel pátrovi ospravedlniť. Bežne sa stávalo, že kajúcnikom pripomínal také previnenia, ktoré v spovedi zabudli spomenúť. Raz v meste začal vykrikovať za neznámym mužom: „Ty vrah!“. Neskôr vysvitlo, že dotyčný prišiel do mesta s úmyslom zavraždiť vlastnú manželku. Hlboko zasiahol aj do života mnohých ľudí, ktorí sa považovali za vyslovených ateistov, alebo zmenil smerovanie takých, ktorí sa venovali okultizmu a nezdravej mystike. ZÁVER Páter Pio nikdy neprestal žasnúť nad tým, že veriaci prichádzajú k cirkevným úkonom bez úprimného chcenia zmeniť svoj život. Mimoriadne schopnosti, ktoré mal, i desivý jav stigmatických rán chcel preto s celou energiou využiť na to, aby ich priviedol k prehodnoteniu života a pokániu. Málokomu z osobností cirkvi sa to podarilo v takej miere, ako práve jemu. Roman Levický 1,2) Čo sú to vlastne takzvané „mariánske zjavenia“ a či majú niečo spoločné s niekdajšou pozemskou matkou Ježiša Krista, bude témou jedného z ďalších článkov v časopise Svet Grálu. 27 SVET GRÁLU 12 | 2007
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekom
Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
Page 8 and 9: N Á B O Ž E N S T V O kovo odmiet
Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
Page 24 and 25: O S O B N O S Ť Cesta ku kapucíns
Page 28 and 29: Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTR
Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
Page 35 and 36: azdujte, učte sa pokorne stovke G
Page 37 and 38: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
Page 39 and 40: H I S T Ó R I A láta zároveň s
Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH

SG12

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?