SG12
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
N Á B O Ž E N S T V O<br />
v peklo?<br />
Viera v existenciu pekla a večného zatratenia je rozšírená snáď vo všetkých náboženstvách.<br />
Niekto považuje peklo za miesto pobytu „zlých duší“, iný za abstrakciu, mýtus,<br />
alebo výmysel na zastrašovanie veriacich. Siegfried Hagl vo svojom článku približuje<br />
túto tému z hľadiska rôznych náboženstiev.<br />
iera v peklo je prekvapujúco<br />
V oveľa staršia, ako viera v Božieho<br />
odporcu – Lucifera, diabla. O ceste<br />
mŕtvych do podsvetia rozprávajú<br />
najrozličnejšie národy staroveku:<br />
Mezopotámci, Egypťania, Peržania,<br />
Indovia, Etruskovia, Gréci, Rimania,<br />
Germáni, Afričania, Indiáni…<br />
Všetci referujú o temnom podzemnom<br />
mieste. Aby sa tam zosnulý<br />
dostal, musel prekročiť rieku – buď<br />
po moste alebo mu poslúžil prievozník.<br />
V pradávnych časoch na úsvite<br />
civilizácie prevládala zrejme predstava,<br />
že všetci mŕtvi majú rovnaké<br />
miesto pobytu a že druhý breh je<br />
pre všetkých rovnakým spôsobom<br />
pochmúrny a bezútešný. Neučilo<br />
sa o osobitnom potrestaní „zlých“<br />
alebo o odmene „dobrých“. Osud<br />
všetkých zosnulých bol smutný: blúdili<br />
hore-dolu ako tiene a túžili po<br />
svetle slnka.<br />
S napredujúcim kultúrnym vývojom<br />
sa postupne menili aj predstavy<br />
o ďalšom živote po smrti. Tak napríklad<br />
v Egypte približne v polovici<br />
3. tisícročia pred Kristom vzniklo<br />
detailne vypracované vyobrazenie<br />
o „ceste duší“; objavovalo sa v staroegyptských<br />
hroboch a v egyptskej<br />
Knihe mŕtvych. Podľa neho musí<br />
zosnulý na druhom brehu skladať<br />
účty za svoje činy – jeho srdce sa<br />
kladie na váhu. Nehodní ľudia sa<br />
musia obávať najrozličnejších útrap,<br />
spôsobovaných démonickými obludami.<br />
Možno predpokladať, že tieto<br />
egyptské obrazy pekla mali veľký<br />
vplyv na formovanie židovských,<br />
gréckych či kresťanských predstáv.<br />
O niečo podrobnejšia predstava<br />
o druhom brehu vznikla v prvom<br />
predkresťanskom tisícročí v Iráne.<br />
Podľa nej sa v okamihu smrti duša<br />
uvoľňuje od tela. Zachováva si vedomie<br />
a schopnosť trpieť. Hriešna duša<br />
je vypudzovaná do pekla. Tam na<br />
ňu čakajú mnohoraké trápenia (vždy<br />
podľa závažnosti jej pochybení), ktoré<br />
však netrvajú večne, lež slúžia duši<br />
ako očista, aby v deň svetového súdu<br />
smela byť vzkriesená. Potom bude<br />
zničené všetko nesprávne, aj peklo.<br />
Hinduizmus a budhizmus spájali<br />
takéto myšlienky s učením o reinkarnácii:<br />
človek na zemi alebo na druhom<br />
brehu príde do takých pomerov,<br />
ktoré si svojím počínaním vyslúžil.<br />
Tak môže človek pobyt na zemi prežívať<br />
ako peklo – podobným spôsobom,<br />
ako sa farbisto opisuje prežívanie<br />
v temných úrovniach podsvetia.<br />
Aj grécki a rímski básnici a filozofi<br />
sa zaoberali myšlienkami na peklo.<br />
Platón (427–347 pred Kristom) veril<br />
v súd na druhom brehu, na základe<br />
ktorého sú odsúdené duše vykázané<br />
do Tartaru, no ušľachtilé putujú<br />
na „ostrov blažených“. Tak aj<br />
Platón ovplyvnil tradičné predstavy<br />
o pekle. Iní filozofi, ako Aristoteles<br />
(348–322 pred Kristom) a Cicero<br />
(106–43 pred Kristom), peklo cel-<br />
Hieronymus Bosch: Haywain (triptych)<br />
1485-1490, olej na plátne,<br />
pravé krídlo - Peklo,<br />
(múzeum Prado, Madrid)<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007
Change language