EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

More documents

Recommendations

Info

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. slova ecclesia. Nie je to však všeobecné zhromaždenie ľudí, ale zhromaždenie na základe povolania (omnes ad se vocat). Často hovorí o Cirkvi ako o Tajomnom Tele, nazýva ho „my“ a rozvíja úvahy o jeho známkach všeobecnosti a jednoty. - 12 -
I.2. Stredoveké obdobie. I.2.1. Obdobie ranného stredoveku. CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. Historická situácia, v ktorej žije Cirkev počnúc 7. storočím, dáva vznik schémam myslenia, ktoré rozhodujúcim spôsobom poznamenávajú stredovekú ekleziológiu. Po obrátení frankov a vizigótov nastáva obdobie silného dôrazu na národnú cirkev. Tieto udalosti dali vzniknúť princípu vzájomnej závislosti medzi Cirkvou a cisárom. Môžeme povedať, že cez karolínske obdobie až po gregoriánsku éru sa Cirkev prejavovala ako Cirkev v Impériu. Cirkev je považovaná za synonymum kresťanstva (Christianitas) alebo kresťanskej spoločnosti (societas christiana). Cisár vykonáva v rámci takejto kresťanskej spoločnosti skoro sviatostnú úlohu, takže je mu pripisovaná skutočná posvätná dôstojnosť. Za blaho a rozvoj kresťanskej republiky je zodpovedný panovník. V ňom sa odráža božia monarchia, a tak sa stáva tým, čo sa označuje titulmi rector ecclesiae alebo vicarius Dei. Pápež a cisár sa stávajú nositeľmi odlišných právomocí, s odlišnými oblasťami a motiváciami, ktoré sa však v realite miešajú, aspoň sčasti, do spoločných cieľov: salus animarum a rozšírenie kresťanského kráľovstva, spoločnosti. Fenomén sa z centra, teda z Ríma, rozšíri aj na periférie. Kdekoľvek je panovník, objavuje sa aj jeho domnelý nárok na zasahovanie do cirkevných záležitostí. Začínajú sa šíriť autonomistické tendencie miestnych cirkví, ktorým sa chce prekonať rímsky centralizmus. Civilná moc má tendenciu prevalcovať moc biskupov, čo sa kde tu aj podarilo. Metropoliti majú zasa v Cirkvi samotnej tendenciu absorbovať diecézne právomoci. Služba sekulárnej moci je raz Cirkvou využívaná inokedy kritizovaná. V tejto nejasnej situácii pred všetkými v určitom období zrazu vyvstáva ako pevná opora jednoty, garancia práva a ako prvá a posledná inštancia – pápež. Po tom, ako prišlo k rozkolu s východnou Cirkvou, na čele ktorej bol byzantský cisár, začína sa rozvíjať teológia pápežskej slobody. Táto mala za cieľ slobodu Cirkvi, na základe vtedy prítomného identifikovania pápeža s Cirkvou (papa, id est ecclesia). Touto teológiou sa podčiarkovala centrálna úloha pápeža v Cirkvi a jeho jednotiaca úloha viac, ako by bolo treba. Bránila sa jeho autonómia pred akoukoľvek politickou ingerenciou, pretože táto bola zárukou autonómie celej Cirkvi. V tejto situácii vzniká ekleziológia silno právnická, i keď nie exkluzívne. Cirkev bola ponímaná prevažne, i keď nie výlučne, vo svojej hierarchickej a inštitucionálnej štruktúre, najmä v dimenzii autority a práva. Nastáva rozkvet pojednaní o moci Cirkvi, osobitne o pápežskej moc. Týmto nastáva odklon stredovekej ekleziológie od patristickej. Znamenalo to prechod o mystericko-sakramentálnej koncepcie k prevažne sociologickej koncepcii Cirkvi. Bolo to sčasti pochopiteľné, po rozpade rímskeho impéria, politického - 13 -
Page 1 and 2: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 11: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 23 and 24: II. TAJOMSTVO CIRKVI. II.1. Ako ver
Page 61 and 62: IV. ZNÁMKY PRAVEJ KRISTOVEJ CIRKVI
Page 63 and 64:
CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
V. HIERARCHICKÁ ŠTRUKTÚRA CIRKVI
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
VI. PETROV PRIMÁT V CHÁPANÍ KATO
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
VI. ŠTATÚT A ÚLOHA BISKUPA V CIR
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137:
show all

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk