EKLEZIOLÓGIA - teologia.iskra.sk

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY
Ekleziológia – poznámky k prednáškam.
a kedy vznikol Izrael ako národ. Koreň je u Abraháma - prvý Žid - prvý
povolaný Bohom. Boh povoláva Abraháma v chaldejskom meste Ur 38 . Je to
povolanie opustiť danú zem, opustiť svoj rodičovský dom, zobrať si svoju ženu,
majetok, stáda a odísť do zeme, ktorú mu Boh sľúbi a ukáže. Abrahám je teda
prvý veriaci, ktorý zachytil Boží hlas a dostal Boží prísľub. Abrahám je
povolaný a rozpoznáva v tomto hlase hlas Boží, začína veriť v jediného Boha
nebies a zachytí, že tento Boh mu niečo sľubuje a vieme, že potom kniha
Genezis postupne svedčí, že Boh tieto prisľúbenia Abrahámovi stále opakuje
a rozširuje. Tieto prísľuby sú nasledovné:
A. dám Ti novú zem (Gn 13, 14-15; 17,8)
B. dám Ti veľké potomstvo - bude z Teba veľký národ (Gn 12,2; 13,16; 15,5;
17,5)
C. požehnám Ťa - Božie požehnanie (Gn 12,3)
D. neskôr mu hovorí - v tebe budú požehnané všetky národy zeme - čiže
Abrahám sa stane potom požehnaním pre všetky národy zeme. Kto teba
požehná, budeš mu požehnaním, kto teba prekľaje, toho aj ja prekľajem. (Gn
12,3; 17, 5-7)
Čiže tu sa ten prísľub Boží prenáša skrze Abraháma už nielen na jeden
národ v zmysle telesného spojenia s Abrahámom, v zmysle etnika zo Sáry a
Abraháma, ale už je naznačené, že Abrahám bude mať aj iné potomstvo, nielen
telesné, ale aj duchovné. Tu už je predobraz toho, že Abrahám bude praotcom
nás všetkých vo viere. Abrahám je prvý Izraelita, Žid, potom je tu história
patriarchov. Toto ešte nie je Izrael ako ľud alebo národ. Tieto Božie prisľúbenia
potom dosahujú vrchol, keď je Izrael už ako národ. To sa stalo po jeho
vyslobodení z Egypta. Skúsenosť Izraela s Božou mocou a priazňou a potom
s tým, že Boh stojí na ich strane, že ich požehnáva a doslova bojuje v ich
prospech proti faraónovi a tým dokazuje svoju prítomnosť pri tomto ľude a že
ho chráni, toto koncipuje základnú skúsenosť Izraela. Potom neskôr pod
Sinajom sa tento ľud koncipuje ako ľud Zmluvy, ako Boží ľud - ako Izrael.
Zmluva je spečatená tým, že Mojžiš urobí krvavú obetu a krvou pokropí celý
ľud. Toto pokropenie krvou je symbolom spečatenia tejto Zmluvy medzi Bohom
a ľudom. „Ja budem vaším Bohom, vy budete mojim ľudom“ (Ex 6, 6-7). Od
tejto chvíle existuje Izrael ako Boží ľud. Myšlienka vyvolenia a myšlienka
zmluvy sú hlboko prepojené.
Je to Boží ľud v tom zmysle, že Boží špecifikuje slovo ľud. Tento ľud
odkedy si ho Boh povolal a posvätil nepatrí sebe samému. Za svoju existenciu
vďačí Bohu a jeho povolaniu. 39 Keby Boh nebol povolal Abraháma, tak by
nikdy tento ľud nevznikol. Preto tento ľud nepatrí sebe samému, pretože nie je
pre seba samého ani účinná príčina, ani cieľová príčina. Tento ľud nemá svoj
cieľ, ktorý by si sám vytýčil, ale stanovuje mu ho Boh. Boh si ho vyvolil,
38
Porov. Gn 12, 1-3.
39
„Nie preto, žeby ste boli početnejší ako ostatné národy, prilipol k vám Pán a vyvolil si vás, veď ste najmenší zo všetkých
národov. Ale preto, že vás mal rád a že chcel zachovať prísahu, ktorú urobil vašim otcom, Pán vás vyviedol mocnou rukou a
vyslobodil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa.“ (Dt 7, 7-8)
- 32
-