EKLEZIOLÓGIA - teologia.iskra.sk

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY
Ekleziológia – poznámky k prednáškam.
všetkými pokrstenými a rovnakú hodnosť. Ale zároveň vidíme aj tú osobitosť,
individualitu, jedinečnosť každého jedného člena Božieho ľudu.
B. Boží ľud, ako každý iný ľud má nejaké vedenie, správu, štruktúru. Každý ľud
si volí nejakým spôsobom systém, ktorým chce spravovať svoje spoločné dobro,
svoje spoločné veci, či už má svoje teritórium a vlastný štát, alebo nemá, aj tak
si vlastne volia nejaké organizácie, aby mohli presádzať svoje záujmy. Čiže
v tom pomenovaní Boží ľud akoby už bolo aj trošku obsiahnutá tá myšlienka na
hierarchickú štruktúru Cirkvi, ale viac menej len v tom, že v Božom ľude musí
byť nejaká autorita. Každý ľud ju má. Aká je tá autorita, akého typu a
charakteru, to ťažko môžeme vedieť, z tohto pomenovania to jasné nie je.
Teraz toto pomenovanie má aj slabé stránky. Je to pomenovanie veľmi
späté so SZ a je veľmi málo vidieť aký vzťah má Cirkev ku Kristovi. Tento
kristologický aspekt v tomto pomenovaní je veľmi slabý. Môžeme povedať, že
teológiu nového Božieho ľudu „oprášil“ Druhý vatikánsky koncil a vlastne on
mal za svoj cieľ uvažovať o Cirkvi v súčasnom svete v dogmatickej konštitúcii
LG. Cirkev chce svetu ukázať aké je jej poslanie a ako Cirkev chápe seba samú,
je to vieroučná konštitúcia o Cirkvi. Potom je tu Gaudium et spes - o poslaní
Cirkvi v dnešnom svete- pastoračná konštitúcia, ktorá sa zaoberá otázkou ako
pôsobiť v dnešnej dobe, aby Cirkev naplnila svoje poslanie a takým nosným
pilierom uvažovania koncilových otcov bolo práve toto pomenovanie Cirkvi,
Boží ľud. Bohužiaľ po Druhom vatikánskom koncile prišlo k mnohým
nedorozumeniam, keď mnohí teológovia akoby zabudli, že koncil sa nesústredil
len čisto na toto pomenovanie Boží ľud a že potom predtým tu boli ešte teológie
Tajomného Kristovho tela a že Cirkev je Kristova nevesta a začalo sa príliš písať
iba o Cirkvi ako Božom ľude. Rozvíjali sa všetky možné aspekty tohto
pomenovania, akoby to bolo pomenovanie najvýznačnejšie, najpresnejšie a
najvýrečnejšie, čo však nie je pravda. Je to pomenovanie, ktoré je začiatkom
uvažovania o Cirkvi. Potom treba podľa nás pokračovať v uvažovaní reflexiou
o Cirkvi ako Tajomnom Kristovom tele, ktorú rozvíjali najmä v 19. storočí
teológovia ako bol Marsh, John Henry Newman. Vrcholným ovocím tohto
hnutia v teológii je encyklika Pia XII. Mystici Corporis Christi.
II.6. Cirkev ako Kristovo tajomné telo.
LG hovorí, že veriaci sa sviatosťami spájajú tajomným, ale skutočným
spôsobom s umučeným a osláveným Kristom. V Cirkvi sa uskutočňuje tajomný,
ale skutočný spôsob spojenia s Kristom. Cirkev je mystickým, tajomným
spôsobom hlboko zjednotená s Kristom, je Kristovo telo. Táto jednota medzi
Kristom – hlavou a Cirkvou – jeho telom, je spôsobovaná tým, že sme prijali
v krste a potom v sviatostiach milosť posväcujúcu a Ducha Svätého a boli sme
pričlenení ku Kristovi umučenému, zosnulému na kríži a zmŕtvychvstalému.
II.6.1. Cirkev ako Kristovo telo u svätého Pavla.
- 36
-