EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

More documents

Recommendations

Info

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. Ježiš je sviatosťou Boha vo svete, v ňom je Boh nerozdelene a nezameniteľne jediný. Avšak spása, ktorá je v Kristovi už skutočnosťou, má sa uskutočniť na všetkých ľuďoch, až Kristus znova príde a dovedie všetko k naplneniu. Teraz, v dobe medzi Kristovým Nanebovstúpením a druhým príchodom, je Cirkev ako jeho Telo sviatosťou jeho spásy. Tým, že z jej tváre vyžaruje Kristovo svetlo do sveta a tým, že z Kristovho poverenia a moci ohlasuje všetkým ľuďom evanjelium a vedie ľudí k obráteniu a k viere, a teda k stretnutiu s Bohom, v ktorom dosahujú spásu. Spása je potom koncilom predstavená vo svojom osobnom i spoločenskom rozmere. „Vnútorné zjednotenie s Bohom“ a súčasne aj „jednota celého ľudského pokolenia“. Zjednotenie s Bohom teda vedie aj k hlbokej jednote medzi ľuďmi. Boh je totiž Bohom všetkých ľudí, ktorý miluje všetkých ľudí a všetko chce zjednotiť v Kristovi. Neexistuje žiadne zjednotenie s Bohom bez spoločenstva s ľuďmi. Cirkev nie je len nástrojom sprostredkovania spásy, ale súčasne skutočným znamením tohto spojenia človeka s Bohom a zmierenia a spojenia medzi ľuďmi navzájom, nakoľko je ona sama spojená s Bohom skrze Krista, svoju Hlavu, a nakoľko sama v sebe žije a uskutočňuje jednotu ľudí. Cirkev je teda prítomnou predbežnou podobou spásy vo svete a v čase. Je pozemskou podobou spásy, pred realizáciou konečného Božieho kráľovstva. 96 Učení o Cirkvi ako všeobecnej sviatosti spásy nechce nahradiť sedem sviatostí ani k nim pridať ôsmu. Sviatostnosť celej Cirkvi je skôr priestor obklopujúci jednotlivé sviatosti a všetko sviatostné konanie Cirkvi. Táto súborná sviatostná skutočnosť (Cirkev – pramenná sviatosť) je v každej zo siedmych sviatostí aktualizovaná, konkretizovaná a realizovaná zvlášť intenzívnym spôsobom. „Sedem sviatostí nie je mysliteľných a možných bez sviatosti Cirkvi. Dajú sa pochopiť len ako praktické uskutočnenie toho, čím je celá Cirkev sama osebe. Cirkev je sviatosťou vo sviatostiach. Sviatosti sú spôsoby uskutočnenia sviatostnosti Cirkvi. Cirkev a sviatosti sa vysvetľujú navzájom.“ 97 96 Ibidem 11. 97 J. RATZINGER, ? - 50 -
CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. III. PÔVOD, ZALOŽENIE A ZROD CIRKVI. III.1. Pôvod Cirkvi v Najsvätejšej Trojici. Pôvodcom Cirkvi v čase a jej Zakladateľom je Bohočlovek Ježiš Kristus. Ale Cirkev má svoj pôvod nielen v čase. Ona má aj svoj pôvod nadčasový, ktorým je tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Cirkev je veľké tajomstvo spásy, spočívajúce v iniciatíve Otca, ktorý chce oznámiť svoju lásku prostredníctvom poslania Syna a Ducha, ktorí tvoria akoby jeho dve ruky (svätý Irenej) pri uskutočňovaní plánu spásy. Tajomstvo trojjediného Boha sa do nej prelieva a Trojica je aj konečným cieľom Cirkvi. „Cirkev zrodená z lásky večného Otca, založená v čase Kristom Vykupiteľom a zhromaždená v Duchu Svätom, sleduje spasiteľný eschatologický cieľ, ktorý môže v plnej miere dosiahnuť jedine v budúcom veku.“ 98 Táto teologická koncepcia je založená na údajoch NZ a rozvinuli ju cirkevní Otcovia, najmä svätý Ignác z Antiochie, svätý Cyprián a svätý Augustín. Pre lepšie pochopenie a výklad budeme sa pridŕžať dogmatickej konštitúcie Lumen Gentium (LG 1-4). Spoločenstvo Cirkvi s Kristom, ktoré je jej účasťou na Pánovom živote sa utvára dielom Ducha Svätého. Cirkev nesprostredkúva a neudeľuje svoj život. Ona prináša život, ktorý neustále prijíma od Krista skrze Ducha. Cirkevní Otcovia prirovnávali tajomstvo Cirkvi k mesiacu. Krista prirovnávali k slnku, lebo ono má svoje vlastné svetlo, je zdrojom svetla. Mesiac svetlo len odráža. Jeho svetlo je odrazené slnečné svetlo. Tak aj Cirkev, ako mesiac, iba odráža ľudom Kristovo svetlo, ale ona sama ho neprodukuje. „ Cirkev je pravý mesiac, ktorý z trvalého svetla svojho brata odráža lúče nesmrteľnosti a milosti. Cirkev žiari nie vlastným svetlom, ale svetlom Kristovým a berie svoj jas zo Slnka spravodlivosti.“ 99 „V katechézach, ktoré dnes začíname, chcem sledovať práve tento smer a ukázať, že svetlo Kristovej tváre sa odráža na tvári Cirkvi, napriek obmedzeniam a tieňom našej krehkej a hriešnej ľudskosti.“ 100 Je to Duch Svätý, ktorý neustále v Cirkvi žije a účinne pôsobí tak, že v srdciach vzbudzuje túžbu po Kristovi, túžbu po účasti na jeho živote a po spoločenstve s ním. Cirkev, ako tajomné Kristovo telo, má účasť aj na živote Otca. Aj ona je milovaná Otcom, tak ako je milovaný Syn. Aj ona sa má chovať ako Syn, podľa prijatého, adoptívneho synovstva. Všetci kresťania sa volajú synovia boží práve pre túto účasť na živote jednorodeného Syna večného Otca. Život veriacich je život darovaný Duchom Svätým skrze sviatosti: najprv krst, potom ostatné sviatosti a najmä Eucharistia. Pomoc a pôsobenie Ducha Svätého účinkuje a privádza kresťanov k postupnej a plnej identifikácii s Kristom. Duch Svätý má tento kristoforický a 98 GS 40. 99 SVÄTÝ AMBRÓZ, Hexameron IV, 32. 100 BENEDIKT XVI., Voľba dvanástich apoštolov: katechéza prednesená počas pravidelnej generálnej audiencie na Námestí sv. Petra 15.3. 2006. - 55 -
Page 1 and 2: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 13 and 14: I.2. Stredoveké obdobie. I.2.1. Ob
Page 23 and 24: II. TAJOMSTVO CIRKVI. II.1. Ako ver
Page 49: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 61 and 62: IV. ZNÁMKY PRAVEJ KRISTOVEJ CIRKVI
Page 85 and 86: V. HIERARCHICKÁ ŠTRUKTÚRA CIRKVI
Page 97 and 98: VI. PETROV PRIMÁT V CHÁPANÍ KATO
Page 101 and 102:
CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
VI. ŠTATÚT A ÚLOHA BISKUPA V CIR
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137:
show all

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk