EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

More documents

Recommendations

Info

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. I. CIRKEV V HISTORICKOM VÝVINE TEOLÓGIE. Ekleziológia je teologická disciplína medzi mnohými inými v teologickej vede. Má teda svoj objekt, svoje pramene a svoju metódu. Samotný traktát De Ecclesia vznikol v rámci dogmatiky pomerne neskoro, až v 15. storočí. Dostal svoje výrazné impulzy v 16. storočí reformáciou a potom odpoveďou zo strany katolíckej teológie. Táto bola krátko po koncile reprezentovaná najmä osobou sv. Róberta Bellarmína. V ďalších dvoch storočiach akoby sa tento dogmatický traktát vytratil a potom sa objavuje so stále mocnejúcou silou v 19. a potom v 20. storočí. Teologické úvahy o Cirkvi, ako aj záväzné vyhlásenia Cirkvi o sebe samej dostávajú pevné obrysy. I.1. Patristické obdobie. I.1.1. Prvé tri storočia. Prvé storočia kresťanstva sú charakterizované najmä riešením sporných otázok v kristológii a trojičnej teológii. Predsa však už v apoštolskej dobe nachádzame prvé svedectvá o úvahách nad poslaním a tajomstvom Cirkvi. V prvotnej Cirkvi vznikol spor vnútri medzi kresťanmi zo židovstva a z pohanov, ktorý ohrozoval skutočnú slobodu Cirkvi. Pre tento problém bol okolo roku 50 zvolaný snem apoštolov do Jeruzalema (Sk 15, 1-21). Oslobodenie pohanov od obriezky znamenalo jasný krok odlíšenia sa Cirkvi od židovstva a prekonal sa tak každý etnicko-kulturálny rozdiel, ako prekážka pre šírenie sa kresťanskej viery. Cirkev začína uvažovať o vzťahu medzi jej poslaním a jej slobodou v čase a priestore. Začína sa veľký rozmach a šírenie Cirkvi a jej prvé strety so svetom v priestore a čase. Sebauvedomovanie si Cirkvi je teda zakorenené v Zjavení samom a potom ju sprevádza v čase. Sebauvedomovanie si Cirkvi tu treba rozumieť ako vedomie Cirkvi, ktoré má ona sama o svojom poslaní, a svojej podstate a tajomstve, jednoducho o sebe samej. Tieto prvky sú zrejmé už v dobe apoštolských Otcov, u apologetistov, ako aj u autorov na západe tak i na východe v čase do prvého ekumenického koncilu v Nicei roku 325. Tu nachádzame svedectvo o skúsenosti Cirkvi, ale aj prvé náčrty úvah o Cirkvi. Listy sv. Klementa Rímskeho, sv. Ignáca Antiochijského a sv. Polykarpa, a ďalej Hermasov Pastier, list Diognetovi a úryvky z Papiášových fragmentov sú dôležité dokumenty, ktoré svedčia o tom, ako bolo v prvých storočiach prijímané učenie Evanjelia a ako bolo žité v konkrétnej dejinnej chvíli. Tu sú prvé svedectvá o usporiadaní Cirkvi: biskupi, presbyteri (kňazi), diakoni, proroci, doktori, apoštoli. Toto je jasne obsiahnuté aj v spise Didaché. - 6 -
CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. V 2. storočí apologetická literatúra sa snaží brániť kresťanskú vieru pred židovstvom, pohanstvom a bludnými náukami, herézami. Snaží sa tak o jednotu Cirkvi, o uchovanie jej tradície, ktorá má na jej život a náuku vplyv zároveň normatívny a konštitutívny. Hovoriť o Cirkvi a kresťanstve je v tej dobe to isté. Tak to nachádzame u Otcov ako boli sv. Justín (+ 105) či Atenagoras (+ okolo 150). Sv. Irenej Lyonský (104–202) je ďalším veľkým Otcom. V jeho textoch nachádzame veľa zaujímavých myšlienok o Cirkvi. V 3. knihe svojho hlavného diela Adversus Haeresis rozvíja počiatočnú ekleziológiu okolo princípu tradície. Nie v zmysle zoznamu či nástupníctva, ale v zmysle nepretržitého odovzdávania čistej náuky, garantovaného apoštolskou postupnosťou. „Cirkev [...] dostala od apoštolov a od ich učeníkov vieru [zhrnutú vo Vyznaní viery, tak ako aj Sväté podanie od apoštolov], prejavovanú po celom svete, (ktorú) môžu vidieť v každej cirkvi tí, čo chcú vidieť Pravdu, pretože môžeme vypočítať biskupov ustanovených apoštolmi v cirkvách a ich nástupcov až po naše dni [...]. Predsa, z toho dôvodu, že by nám trvalo príliš dlho vypočítavať postupnosti (biskupov) všetkých cirkví, obmedzíme sa na najväčšiu, najstaršiu a všetkým známu cirkev: cirkev založenú a ustanovenú v Ríme najslávnejšími apoštolmi Petrom a Pavlom [...]. Totiž s touto cirkvou - z dôvodu jej najvýznačnejšieho pôvodu - musí nevyhnutne súhlasiť každá cirkev, [...] keďže v nej sa vždy uchovávalo Sväté podanie pochádzajúce od apoštolov. Pretože po založení a vybudovaní [rímskej] cirkvi blahoslavení apoštoli [Peter a Pavol] zverili biskupskú službu Línovi [...], po ktorom nasledoval Evaristus a po ňom Alexander; potom ako šiesty nasledovník apoštolov bol ustanovený Sixtus a po ňom Telesforus, ktorý slávne vydal svoje svedectvo; potom Iginus, Pius a po ňom Anicetus, po ktorých nasledoval Soterus, teraz - na dvanástom mieste počínajúc od apoštolov - má charizmu biskupstva Eleuterius. Prostredníctvom tohto poradia a týchto postupností došlo až k nám Sväté podanie, ktoré je v cirkvi od apoštolov, a hlásanie Pravdy: toto je dôkaz, že jedna a tá istá je viera oživovaná apoštolmi, zachovávaná a odovzdávaná v pravde! [...]. Preto treba počúvať kňazov, ktorí sú v cirkvi, pretože sú nástupcami apoštolov [...] a s postupnosťou v biskupskom úrade prijali bezpečnú charizmu pravdy, v súlade s vôľou Otcovou. Naopak, musíme sa pozerať s nedôverou na všetkých tých, ktorí sa odlučujú od pôvodnej postupnosti a zhromažďujú sa akýmkoľvek spôsobom, pretože sa považujú buď za kacírov - ktorí hlásajú nesprávne učenie - alebo za odpadlíkov (pyšných) alebo za pokrytcov, ktorí pracujú pre zisk alebo pre márnivosť: nikto z nich nedosiahol pravdu! [...]. Totiž tam, kde sú Božie charizmy, tam sa treba učiť pravde, totiž od tých, v ktorých sa zároveň nachádza apoštolská postupnosť - ktorá je v Cirkvi - bezúhonnosť a úplne bezúhonné chovanie, ako aj pravosť a nezkaziteľnosť učenia.“ 1 V tomto duchu podobne učil aj Egesippus. Ďalej túto garanciu potvrdzuje najmä nástupníctvo biskupov „v najväčšej a najstaršej Cirkvi, všetkým známej a založenej apoštolmi Petrom a Pavlom, v Rímskej Cirkvi, s ktorou „pre jej najúčinnejšiu prednosť musia byť v súlade všetky ostatné“. Tu je prvé semienko náuky o pápežskom primáte. 1 SVÄTÝ IRENEJ LYONSKÝ, Adversus Haereses, III. - 7 -
Page 1 and 2: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 5: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 13 and 14: I.2. Stredoveké obdobie. I.2.1. Ob
Page 23 and 24: II. TAJOMSTVO CIRKVI. II.1. Ako ver
Page 57 and 58:
CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
IV. ZNÁMKY PRAVEJ KRISTOVEJ CIRKVI
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
V. HIERARCHICKÁ ŠTRUKTÚRA CIRKVI
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
VI. PETROV PRIMÁT V CHÁPANÍ KATO
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
VI. ŠTATÚT A ÚLOHA BISKUPA V CIR
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137:
show all

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk