EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk
EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk
EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY<br />
Ekleziológia – poznámky k prednáškam.<br />
Takáto koncepcia Cirkvi bola príliš právnická, čo bola charakteristická<br />
črta gregorián<strong>sk</strong>ej reformy a príliš sa centralizoval kresťan<strong>sk</strong>ý život a autenticita<br />
na samého pápeža. Aj v graciánových dekrétoch je silné zdôrazňovanie božieho<br />
práva v oblasti pápež<strong>sk</strong>ého primátu. Ako reakcia sa objavili niektorí autori,<br />
ktorý nad potestas kládli charitas. Tak to bolo v myslení sv. Bernarda (+ 1153).<br />
Pre neho je osou uvažovania Ecclesia – charistas.<br />
I.2.3. Scholastické obdobie.<br />
Scholastická ekleziológia mala rozličné charakteristiky a je veľmi ťažké<br />
urobiť jednoduchú syntézu. Všetky tieto rozličné aspekty sa však spájajú do<br />
spoločnej myšlienky, že Cirkev je congregatio fidelium a zároveň Corpus<br />
Christi mysticum. Cirkev je vnímaná ako ovocie milosti, pod stálym pôsobením<br />
gratia Capitis, ktorá účinkuje prostredníctvom sviatostí viery a Cirkvi.<br />
Predpoklady z rozvíjajúceho sa kristologického uvažovania De Christo Capite<br />
majú svoje vyústenie v ekleziológii. U autorov ako: Peter Lombard<strong>sk</strong>ý (+<br />
1160) či Peter z Poitiers (+ 1205) nachádzame myslenie o Cirkvi, ktoré sa dá<br />
syntetizovať do nasledovnej vety: Cirkev je Kristovo telo, do ktorého sa<br />
v plnosti prelieva milosť Hlavy.<br />
Scholastická teológia ešte nedospela k samostatnému dogmatickému<br />
traktátu De Ecclesia, ale o Cirkvi sa hovorili najmä v traktáte De Sacramentis.<br />
Prehĺbilo sa chápanie vzťahu medzi kňazstvom a Eucharistiou. Taktiež sa<br />
prehĺbilo pochopenie vzájomnej interakcie medzi Eucharistiou a Cirkvou.<br />
V tomto období sa v teológii posvätného stavu zaviedlo aj právnické<br />
rozlišovanie medzi potestas ordinis a potestas jurisdictionis. Teda moc<br />
sviatostnej vysviacky, ktorá je mocou nad corpus verum (Eucharistia) prináša so<br />
sebou aj právomoc nad corpus mysticum (Cirkev).<br />
V ekleziológii sa rozvíjajú dve tendencie: hierokratická a právnická. Tá<br />
prvá v duchu veľkých pápežov sv. Gregora Veľkého a sv. Leva Veľkého<br />
rozvíjalo nadradenosť posvätnej moci nad svet<strong>sk</strong>ou mocou a panovníka ako<br />
akési mocen<strong>sk</strong>é rameno Cirkvi. Druhá bola raz viac, raz menej, za oddelenie<br />
moci panovníka od moci cirkevno-pápež<strong>sk</strong>ej. Najmä vďaka vplyvu pápeža<br />
Inocenta III. (+ 1216) prevládla hierokratická tendencia, čo znamená, že<br />
pápež<strong>sk</strong>á moc absorbuje každú inú. Pápež má plenitudo potestatis. Inocent III.<br />
Ju odvodzoval najmä od Mt 16, 16-19 a od jej donácie pápežom cisárom<br />
Konštantínom.<br />
Sv. Tomáš Akvin<strong>sk</strong>ý (+ 1274) vyniká snahou o syntézu týchto dvoch<br />
tendencií. V jeho dielach nenájdeme samostatné pojednanie o Cirkvi, ba ani<br />
jednu samostatnú questio venovanú otázke Cirkvi, ale z jeho diel sa dá<br />
vy<strong>sk</strong>ladať veľmi bohatá mozaika ekleziologických úvah. Uvedieme niekoľko<br />
nosných myšlienok: a) Cirkev má posväcujúcu a zjednocujúcu úlohu <strong>sk</strong>rze vieru<br />
a sviatosti viery; b) nachádzame u Tomáša koncepciu Cirkvi bez hraníc priestoru<br />
a času, Cirkev <strong>sk</strong>utočne univerzálnu, v ktorej sú zhromaždení spravodliví<br />
- 16<br />
-
Change language