EKLEZIOLÓGIA - teologia.iskra.sk

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY
Ekleziológia – poznámky k prednáškam.
skutočnosť(naplnenie). Otcovia majú spoločné tieto dve teologické
presvedčenia:
A. totálny pôvod Cirkvi od Krista, a teda aj jej úplná závislosť na
Kristovi;
B. spoluúčasť Cirkvi na spásonosnom a posvätiteľskom poslaní Božieho
Syna, ktorá je vyjadrená práve myšlienkou materstva.
Tak sa časom tento výraz začína bežne používať v liturgii, ako aj vo
vyjadreniach Magistéria Cirkvi. 87
II.9.3. Vysvetlenie a obsah pojmu.
Prvé vysvetlenie e prehĺbenie nám ponúka koncil: „Nuž aj Cirkev, ktorá
kontempluje Máriinu tajomnú svätosť, nasleduje jej lásku a verne plní vôľu
Otcovu, stáva sa matkou tým, že verne prijíma Božie slovo. Lebo kázaním
a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého
a splodené z Boha“. 88
Teda ľudia sa stávajú Božími deťmi skrze vierou prijaté Božie slovo a krst.
A keďže je to Cirkev, ktorá hlása Božie slovo a krstí, je tu vzťah pôvodu
obnoveného človeka od Cirkvi obnoviteľky.
V tomto vyjadrení je presvedčenie, že nikto nemôže prísť do kontaktu
s jediným Spasiteľom a s Otcom bez sprostredkovania Cirkvi, ktorá je
skutočnosťou spoločenstva medzi ľuďmi v Kristovi. Táto realita potom
predchádza každého jednotlivého veriaceho. Ohlásenie spásy v Kristovi, Sväté
Písmo, sám život viery, nádeje a lásky prichádzajú ku mne skrze Cirkev, ktorá
ich už predtým vlastní. Kristus sám je pre mňa živý a konajúci nakoľko je
prítomný a aktívny v skutočnosti spoločenstva Cirkvi. Teda v tej skutočnosti,
ktorá ma predchádza, do ktorej som pozvaný, aby sa aj vo mne zapálil nový
život.
Žiaden kresťan nemá normu svojej viery a svojho vlastného kresťanstva
vnútri seba, ale má ju vo viere a vitalite Cirkvi. Toto platí pre všetkých: počnúc
pápežom, cez biskupov až k tým najzabudnutejším kresťanom. Nik nie je
iniciátorom kresťanstva. Každý je dedič, pretože je synom splodeným
z duchovného bohatstva Cirkvi.
Kristovo dielo vykúpenia a založenie náboženskej spoločnosti so sebou
veľmi úzko súvisia. Tieto dve diela sú v skutočnosti jedným jediným dielom.
Kristus priniesol spásu a vykúpenie, čo sú skutočnosti neviditeľné a duchovné,
ale nemožno ich oddeliť od skutočnosti viditeľnej, ktorou je spoločenstvo tých,
ktorý Kristovu spásu prijali a žijú ako vykúpení ľudia. Ekklésia logicky
predchádza klétoi, tých, ktorí sú povolaní. Je to ona, ktorá ich zvoláva
a zhromažďuje vzhľadom na Božie kráľovstvo. Je najprv covnocatio (zvolanie)
a až potom sa stáva congregatio (združenie). Sv. Izidor Sevilský bol verný
87
Porov. DS 433; 436; 460.
88
LG 64.
- 48
-