EKLEZIOLÓGIA - teologia.iskra.sk

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY
Ekleziológia – poznámky k prednáškam.
do úvahy aj oddelenie Krista od Cirkvi. Preto je dôležité pridať aj tretie
pomenovanie Cirkvi, teda Cirkev ako Kristova nevesta.
Je zrejmé, že Otcovia nepoužívajú ešte výraz „Kristovo tajomné telo“.
Používajú však výrazy, ktoré aplikujú na Cirkev ako duchovné telo, tajomstvo
Kristovho tela, tajomný ľud, mystická nevesta, duchovný chrám. O Kristovi sa
zasa hovorí, že je tajomná Hlava.
Teológovia v 9. – 12. storočí chápu pod výrazom tajomné telo eucharistiu,
v protipóle k telu narodenému z Panny Márie a k telu Cirkvi. Počnúc 12.
storočím sa začína hovoriť aj o Cirkvi ako o tajomnom tele Kristovom. Je to
zásluha predovšetkým sv. Alberta veľkého a sv. Tomáša Akvinského. Je
zaujímavá napríklad úvaha sv. Tomáša o vzťahu tajomné telo – eucharistia.
Účinok sviatosti eucharistie je jednota tajomného tela.
II.6.3. Encyklika Pia XII Mystici Corporis Christi.
Teológia Cirkvi ako tajomného Kristovho tela dosiahla svoj vrchol
v encyklike pápeža Pia XII. S názvom Mystici Corporis Christi, ktorá bola
publikovaná 29. júna 1943. Pius XII. ňou chcel jasne ukázať nebezpečenstvo
falošného mysticizmu, ktorý zotiera existujúce hranice medzi stvorením
a Stvoriteľom, ako aj racionalizmu, ktorý úplne popiera celú transcendenciu,
a ku ktorému sa druží vulgárny naturalizmus, ktorý nevidí v Cirkvi nič iné, ako
spleť sociálnych a právnych vzťahov.
Pápež chcel preklenúť protirečenie, ktoré niektoré prúdy vytvárali medzi
Cirkvou charity a Cirkvou práva, medzi inštitúciou a charizmou. Na to práve
použil teológiu Cirkvi ako tajomného tela Kristovho, ktorá bola na to najviac
vhodná. Je to zároveň najlepšia definícia, ktorá sa môže o nej dať. „Teda, ak
chceme presne určiť a opísať túto ozajstnú Cirkev Kristovu, ktorá je Cirkvou
svätou, katolíckou, apoštolskou a rímskou, nenájdeme nič vznešenejšie, väčšie
a božskejšie nad výraz, ktorým sa volá „Tajomným telom Ježiša Krista“. Tento
výraz vyplýva a priam vyrastá z učenia Písma svätého a svätých Otcov.“ 61
Encyklika konštatuje, že Cirkev je jedna, i keď sa skladá z viditeľných aj
neviditeľných prvkov, ktoré oboje sú nevyhnutné, sú vo vzájomnom vzťahu
a závislosti tak, ako je vtelené Slovo existuje v jednej Osobe v dvoch
prirodzenostiach. Preto odmieta interpretáciu Cirkvi čisto neviditeľnú,
pneumatickú, ako aj interpretáciu čisto viditeľnú či prirodzeno-sociologickú.
Duch Svätý, ktorý je Duch Kristov, sa nazýva akoby dušou tajomného tela
a spolu s Kristom sú vždy prítomní v Cirkvi. Konajú prostredníctvom
vysvätených služobníkov, keď títo učia, vedú spoločenstvo a vysluhujú sviatosti.
Jednota Krista s Cirkvou, jeho telom, sa prejavuje právnymi a sociálnymi
zväzkami. Z vôle Zakladateľa, je Cirkev dokonalé a spoločenské telo, keďže
musí svojim členom pomáhať dosiahnuť ich cieľ, teda posvätenie. Vonkajšie
zväzky, ktoré zjednocujú členov Cirkvi sú vyznávanie tej istej viery, účasť na
61
PIUS XII, O tajomnom tele Kristovom, Veritas, Trenčín 1944, s.26.
- 40
-