EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk
EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk
EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY<br />
Ekleziológia – poznámky k prednáškam.<br />
C. Tento duchovný chrám je porovnávaný so Svätým mestom, novým<br />
Jeruzalemom, ktorý zostupuje z nebies, vystrojené ako nevesta vyzdobená pre<br />
svojho ženícha (Zjv 21, 1nn). Teda Cirkev ako nebe<strong>sk</strong>ý Jeruzalem, naša matka<br />
(Gal 4, 26). Popis nového Jeruzalema sa vzťahuje predovšetkým na Cirkev v jej<br />
konečnom, eschatologickom štádiu. Ale aj počas svojho života v dejinách je<br />
Cirkev pretváraná božou prítomnosťou a stáva sa svetlom všetkých národov,<br />
ktoré prinášaj do Cirkvi svoje dejiny a svoje duchovné bohatstvo.<br />
D. Cirkev ako nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka (Zjv 19,7;<br />
21,2.9; 22,17), ktorú si Kristus zamiloval a seba samého obetoval za ňu, aby ju<br />
posvätil (Ef 5,26). Čiže môžeme to zobrať na seba, pre náš osobný duchovný<br />
život. Aj náš osobný vzťah ku Kristovi je vzťah k Ženíchovi, pretože naša duša<br />
má mať tento sobášny vzťah ku Kristovi Ženíchovi. Platí to nielen v rehoľnom<br />
živote, ale pre každého kresťana svojim spôsobom. Rehoľný život to prorocky<br />
naznačuje a je toho znakom už na tejto zemi, ale tento vzťah by mal byť pre<br />
každého kresťana nie cudzí. Zároveň toto pomenovanie Cirkvi označuje aj vzťah<br />
Krista k nám všetkým, teda k Cirkvi ako k svojmu Telu a Neveste. Cirkev je<br />
teda nepoškvrnená nevesta, nepoškvrneného Baránka, ktorú Kristus miloval a<br />
seba samého obetoval, aby ju posvätil. Spojil ju so sebou večnou zmluvou a<br />
neprestáva sa o ňu starať ako o vlastné telo. 25 Tento vzťah Krista a Cirkvi široko<br />
dokladá definíciu Cirkvi ako tajomstva.<br />
II.4.3. Cirkev ako Božia vinica.<br />
Palestína bola zem viníc a pre ľudí, ktorí žili v neustálom kontakte<br />
s prírodou, boli vinice a ich plody najjasnejším prejavom božieho požehnania<br />
a zároveň plodom namáhavej ľud<strong>sk</strong>ej práce. Málo plodov prírody závisí natoľko<br />
od ľud<strong>sk</strong>ej práce, ako víno. Táto práca však nestačí na to, aby sa urodilo<br />
hodnotné vín. Chuť, sila a kvalita vína záleží predovšetkým od slnka, počasia<br />
a pôdy. Preto dobré, kvalitné víno je predovšetkým božím darom. Vinica má ešte<br />
jednu dôležitú vlastnosť, ktorá neunikla pozornosti SP: jej plody sú hodnotné,<br />
ale drevo vínnej révy ako aj jej ratolesti sú bezcenné. 26 A dokonca aj plody<br />
musia byť zničené, ak chceme dostať a vychutnávať víno.<br />
Vo SP je vinica znakom božieho požehnania a mieru medzi národmi a medzi<br />
Bohom a ľuďmi. Noe po potope založil vinicu a tak vyjadril, že zem už bude žiť<br />
v mieri s Bohom. 27 Boh svojmu ľudu prisľúbi a daruje zem „preplnenú<br />
vinicami“ a hojnosť vína bude pre vyvolený národ predzvesťou jeho spásy<br />
v dobe, keď príde Mesiáš. 28 Víno je taktiež symbolom lá<strong>sk</strong>y, priateľstva, radosti<br />
a života. Ak chce Boh potrestať svoj ľud, nechá spustošiť jeho vinice a prinúti<br />
ho, aby namiesto pohára vína pil kalich božieho hnevu. 29<br />
25<br />
Porov. LG 6.<br />
26<br />
Porov. Ez 15, 2-5; Jn 15, 6.<br />
27<br />
Porov. Gn 8, 21; 9, 20.<br />
28<br />
Porov. Num 13, 23; Am 9, 14; Oz 2, 24; Jer 31, 12; Iz 25, 6.<br />
29<br />
Porov. Iz 51, 17; Ž 80, 13.<br />
- 30<br />
-