EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

More documents

Recommendations

Info

CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. garanta pápežskej moci a jednoty Cirkvi, bolo treba nájsť nový princíp a záruku jednoty Cirkvi. Fulgencius Ruspenský (+ 553) v augustiniánskom duchu zastával dogmaticky myšlienku extra Ecclesiam nulla salus, ktorá sa stala leitmotívom apologetickej ekleziológie až dodnes. Sv. Béda (+735) rozvíja bohatú typológiu o Cirkvi. Je mu drahá najmä Augustínovo téma hlava-telo a ženích-nevesta. O Cirkvi mu hovoria mnohé osoby a veci s SZ i NZ. Cirkev, ktorú tu vidí, je Cirkvou všeobecnou, univerzálnou, rozšírenou od zeme až k nebu, rozšírenou na všetkých miestach a vo všetkých časoch. Cirkev je pre neho pannou, nevestou a matkou, ktorá immaculata permanens, spirituales semper Deo filios generat. Je nepoškvrnená napriek hriešnikom, ktorý sú v nej, a ktorých ona neustále volá k obráteniu a ktorým sprostredkúva rozličné možnosti spásy. Je tak intímne zjednotená s Kristom, že s ním vytvára jednu prirodzenosť. Je vysluhovateľ kou jeho milosti, obdarená jeho mocou a kľúčmi múdrosti, ktoré sú spojené s kľúčmi právomocí. Béda však nie je zástancom skutočne univerzálneho primátu pápeža. I.2.2. Predscholastické obdobie. Pod vplyvom karolingovskej éry na Západe sa v byzantskej teológii postupne vytvorilo myslenie, že cisár je na zemi analogickým obrazom nebeskej monarchie. Cirkev a ríša tvoria spolu to isté a jediné kresťanstvo. Cisár mal postupne nové a nové práva aj v cirkevnej oblasti. Napríklad: priame menovanie biskupov, metropolitov a patriarchov panovníkom, zvolávanie koncilov, ba dokonca tu boli aj pokusy o domnelé vieroučné výroky zo strany vladára. To sú prejavy toho, čo sa dnes nazýva cézaropapizmom, ktorý v tejto dobe prekvital najprv na Západe a neskôr sa zakorenil aj v Byzantskej ríši. Medzi Otcami na východe, ktorí sa jasne postavili proti takejto koncepcii treba spomenúť sv. Maxima, vyznávača a sv. Jána Damascénskeho. V tejto dobe však vznikli dve ekleziológie, ktoré síce mali aj niečo spoločné, ale v podstatných veciach si protirečili. Vo východnej teológii sa v tomto období zmenil pohľad na Petrov primát. Teológovia teologicky prevrátili základ a odôvodnenie primátu. Nechápali ho už viac ako pokračovanie munus Petri, ale ako privilégium rímskeho biskupského stolca, ktoré je založené na historicko-politickom význame a postavaní Ríma. V tomto období prichádza k bolestnému rozdeleniu medzi Rímom a Byzanciou v roku 1054. Podľa byzantskej teológie si nemôže rímska cirkev osvojovať právo byť pre všetky ostané cirkvi caput et magistra. Preto sa prvenstvo rímskej cirkvi na Východe nahrádza pentarchiou piatich patriarchátov: Rím, Konštantínopol, Antiochia, Jeruzalem a Alexandria. - 14 -
CMBF UK BRATISLAVA – KATEDRA DOGMATIKY Ekleziológia – poznámky k prednáškam. Západná teológia pokračuje v tvrdení, že Petrov primát pokračuje v pápežoch. Občas tu badať aj určité preháňanie v uvažovaní o pápežskej moci, keď sa hovorí, že moc pápeža je prameňom moci episkopátu a jednotlivých biskupov. K cézaropapizmu sa v tomto období pridáva ďalšia veľká pliaga: simónia a nikolaitizmus. Sú to pokusy o akúsi privatizáciu Cirkvi. V tomto kontexte vyvstáva potreba obnovy, reformy v Cirkvi, aby opäť mala evanjeliovú tvár. Spolu s reformnými hnutiami v rehoľných rádoch vyvstáva aj nová ekleziológia, ktorá počnúc 11. storočím bude charakterizovať celú jednu epochu. Z hnutia obnovy okolo kláštora v Cluny začína skutočná obnova Cirkvi. Je to obnova, ktorá má za cieľ získať pre Cirkev slobodu. Cirkev nie cisárova, nie súkromná, ale Cirkev všeobecná. Pápeži viac netolerujú laickú investitúru. Práva Cirkvi sa nechápu ta, že sú jej udelené a uznané cisárom, ale sú to práva autonómne od všetkého a od všetkých, okrem samozrejme Božieho slova a najvyššej autority rímskeho pápeža. Toto sú základné črty takzvanej gregoriánskej reformy. Túto reformu bezprostredne pripravovali svojím životom a dielom sv. Peter Damiani (+ 1072) a kard. Umberto da Silva Candida (+ 1061). V oblasti reformy vykonávania pápežského primátu to boli pápeži Štefan IX, Mikuláš II. a Alexander II. Mních z Cluny, arcidiakon Hildebrant, ktorý bol v roku 1072 zvolený za pápeža a dal si meno Gregor VII. Začal veľkú reformu Cirkvi, ktorá dostala neskôr meno po ňom. Tohto muža viedla grandiózna ekleziologická vízia, v ktorej sa spájala teológia s právom. Pápeža vnímal pod imunizujúcim pôsobením a neustálou ochranou Kristovej modlitby za Petra. Jednotu Cirkvi videl v tom, že celá Cirkev musí byť poslušná pápežovi, ktorý je princípom a základom jednoty celej Cirkvi. Pápež a vladár majú rozličné právomoci, ale vyššia je moc pápežova. Pre Gregora bolo nemysliteľné, žeby panovník nepoužíval svoju moc v službe Krista kráľa, ale že by ňou slúžil Satanovi. V takom prípade má pápež moc nehodného panovníka zosadiť a oslobodiť poddaných od poslušnosti voči nemu. Takto sa vytvorilo učenie o takzvanom Dictatus papae. Ktoré podčiarkovalo rímske privilégiá: ustanovenie Kristom, neomylnosť pápeža, dedičná svätosť pápeža, jeho právo zosadiť panovníkov, bozkanie nohy, cisárske znaky, primát nad biskupmi, najvyššia zákonná a právna moc nad Cirkvou pri určovaní hraníc biskupstiev, menovanie a odvolávanie biskupov, právo exkomunikácie, donucovacia moc v Cirkvi i nad ríšou. V tomto období je zaujímavé myslenie o Cirkvi v diele sv. Anzelma z Canterbury (+ 1109). Rozvíja „rímsku“ ekleziológiu. Kto chce žiť podľa božích príkazov, musí sa úplne v poslušnosti podriadiť pápežovi, ktorý má najvyššiu a univerzálnu moc. Cirkev je Kristova nevesta, a On ju chce mať slobodnú a nie otrokyňu. Cirkvi prináleží také právo, ktoré ju vymaňuje z akejkoľvek závislosti a kontroly zvonka. - 15 -
Page 1 and 2: CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 13: I.2. Stredoveké obdobie. I.2.1. Ob
Page 23 and 24: II. TAJOMSTVO CIRKVI. II.1. Ako ver
Page 61 and 62: IV. ZNÁMKY PRAVEJ KRISTOVEJ CIRKVI
Page 65 and 66:
CMBF UK BRATISLAVA - KATEDRA DOGMAT
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
V. HIERARCHICKÁ ŠTRUKTÚRA CIRKVI
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
VI. PETROV PRIMÁT V CHÁPANÍ KATO
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
VI. ŠTATÚT A ÚLOHA BISKUPA V CIR
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137:
show all

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

EKLEZIOLÃGIA - teologia.iskra.sk