S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AJadrová energetikaa bezpeãnosÈO nevyhnutnosti a moÏnostiach vyuÏívania jadrovej energetiky maximálnym bezpeãn˘m spôsobom v súlades poÏiadavkami EÚ je presvedãen˘ aj predseda Rady správcov Národného jadrového fondu Viliam ZIMAN,ktor˘ spoloãne s kolektívom autorov po<strong>sk</strong>ytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.Àujúcich bezpeãné vykonávanie ãinnostíZâJE. Stratégia súãasne stanovuje aj financovaniejednotliv˘ch projektov a ãinností súvisiacichso ZâJE.Súãasná stratégia bola schválená VládouSloven<strong>sk</strong>ej republiky v máji 2008. Podºa zákonasa má minimálne raz za 5 rokov aktualizovaÈ.V súãasnosti uÏ zaãala príprava na jejaktualizáciu.âo je cieºom Národného jadrového fondu(NJF) a ak˘mi zákonmi a legislatívou sariadi?Po <strong>sk</strong>onãení prevádzky treba jadrové elektrárneriaden˘m a kontrolovan˘m spôsobomuviesÈ do takého stavu, aby jadrové zariadenia,vyhoreté jadrové palivo a vzniknuté rádioaktívneodpady neohrozili Ïivotné prostredie,zdravie a Ïivoty obyvateºstva a obsluhujúcehopersonálu. V‰eobecne sa proces poukonãení prevádzky naz˘va závereãnou ãas-Èou jadrovej energetiky.Národn˘ jadrov˘ fond bol zriaden˘ na základezákona ã. 238/2006 (Zákon o jadrovomfonde) a jeho úãelom je sústreìovaÈ a spravovaÈfinanãné prostriedky urãené na závereãnúãasÈ jadrovej energetiky. Tieto finanãnéprostriedky po<strong>sk</strong>ytuje podºa ustanovení uvedenéhozákona na ãinnosti, súvisiace so závereãnouãasÈou jadrovej energetiky.Závereãnou ãasÈou jadrovej energetiky(ZâJE) sa rozumie:– ukonãenie prevádzky jadrového zariadenia(ukonãenie v˘roby elektrickej energie atepla) na úãely vyraìovania,– vyraìovanie jadrov˘ch zariadení z prevádzkya nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘mpalivom a rádioaktívnymi odpadmi z vyraìovania,– <strong>sk</strong>ladovanie vyhoretého jadrového palivapo odstavení jadrového zariadenia,– kontrola úloÏí<strong>sk</strong> rádioaktívnych odpadov avyhoretého jadrového paliva.Zákon o jadrovom fonde ukladá Radesprávcov vypracovaÈ návrh „Stratégie závereãnejãasti jadrovej energetiky“ (stratégie),ktor˘ po schválení Vládou SR je základn˘mdokumentom pre ãinnosÈ, tvorbu dlhodob˘cha strednodob˘ch plánov jadrového fondu.Stratégia ZâJE je základn˘m dokumentom,ktor˘ stanovuje stratégiu Sloven<strong>sk</strong>ej republikya jej ‰tátnych orgánov na obdobie najbliωích15 rokov s v˘hºadom aÏ do konca storoãia.Navrhuje rie‰enia, ktoré zabezpeãia, Ïeãinnosti ZâJE sú v súlade s poÏiadavkami naochranu zdravia ãloveka, na ochranu Ïivotnéhoprostredia, priãom ich dôsledky nebudú neprimeran˘mspôsobom prená‰ané na budúcegenerácie.Cieºom stratégie je:– stanoviÈ opodstatnené, vedecky, technologickya finanãne prijateºné zásady pre rie-‰enie ZâJE v Sloven<strong>sk</strong>ej republike,– vytváraÈ základn˘ princíp pre rozhodovanievo v‰etk˘ch ãinnostiach ZâJE,– zrozumiteºn˘m spôsobom po<strong>sk</strong>ytovaÈ informácieo dlhodobom rie‰ení otázok ZâJEv‰etk˘m dotknut˘m in‰titúciám a ‰irokejverejnosti.Stratégia ZâJE plní poÏiadavky Zákona ojadrovom fonde, re‰pektuje základné dokumentyako sú: Atómov˘ zákon, Zákon o posudzovanívplyvov na Ïivotné prostredie, Zákono verejnom zdravotníctve a ìal‰ie. Vychádzaz anal˘zy doteraj‰ieho v˘voja a odbornéhoodhadu budúcich trendov pri mierovomvyuÏívaní jadrovej energie a ionizujúcehoÏiarenia. Re‰pektuje odporúãania Medzinárodnejagentúry pre jadrovú energiu, a zodpovedajúcedokumenty Európ<strong>sk</strong>ej únie.Stratégia sa opiera o 50-roãnú <strong>sk</strong>úsenosÈsloven<strong>sk</strong>˘ch organizácií a in‰titúcií v oblastijadrovej energie a praxou preveren˘ modernizovan˘systém právnych predpisov umoÏ-Sú vybudované vhodné úloÏi<strong>sk</strong>á rádioaktívnehoodpadu, najmä hlbinné úloÏi<strong>sk</strong>ápre vysokoaktívny odpad?ÚloÏi<strong>sk</strong>á tzv. stredne a nízkoaktívnychkrátkoÏijúcich rádioaktívnych odpadov súdnes rutinne prevádzkované v mnoh˘ch ‰tátoch.Sú postavené na povrchu (Sloven<strong>sk</strong>o,âe<strong>sk</strong>o, Anglicko, Francúz<strong>sk</strong>o, ·paniel<strong>sk</strong>o,Japon<strong>sk</strong>o, USA, Maìar<strong>sk</strong>o atì.), nehlbokopod povrchom (Maìar<strong>sk</strong>o, âe<strong>sk</strong>o, Rumun<strong>sk</strong>o),hlboko pod povrchom (Fín<strong>sk</strong>o), alebotieÏ pod mor<strong>sk</strong>˘m dnom (·véd<strong>sk</strong>o). Podºa súãasn˘chprístupov v‰etky ostatné odpady, t.j.tzv. stredne a nízkoaktívne dlhoÏijúce, vysokoaktívne,a tieÏ vyhoreté palivo, pokiaº bysa ukladalo ako také, musia byÈ ukladané vhlbinn˘ch (stovky metrov) úloÏi<strong>sk</strong>ách. Odbornákomunita v oblasti nakladania s rádioaktívnymiodpadmi a vyhoret˘m palivomzastáva názor, Ïe pri umiestnení úloÏí<strong>sk</strong> na/vovhodnom geologickom prostredí sú tieto technickyrealizovateºné, a to tak, Ïe budú bezpeãné(z hºadi<strong>sk</strong>a vplyvu na ºudí a Ïivotné prostredie)inherentne. To znamená, Ïe budúbezpeãné nielen poãas prevádzky a po nej, aletieÏ kedykoºvek v ìalekej budúcnosti. âo sahlbinn˘ch úloÏí<strong>sk</strong> t˘ka, v súãasnosti je vo sveteprevádzkované úloÏi<strong>sk</strong>o WIPP (Waste IsolationPilot Plant) v Novom Mexiku, kde saukladajú dlhoÏijúce odpady pochádzajúce zobranného programu USA, najbliωie k spusteniusú úloÏi<strong>sk</strong>á v Yucca Mountain (Nevada,USA, prv˘ odpad by mal byÈ uloÏen˘ vroku 2020) a úloÏi<strong>sk</strong>o v Olkiluoto (Fín<strong>sk</strong>o,prvé vyhoreté palivo by malo byÈ uloÏené takistov roku 2020). Prakticky kaÏd˘ zo ‰tátovprevádzkujúcich jadrové elektrárne (vnedávnej minulosti i Sloven<strong>sk</strong>o) má svojvlastn˘ program v˘voja hlbinného úloÏi<strong>sk</strong>a.V˘voj od poãiatoãn˘ch úvah po uvedenie doprevádzky trvá niekoºko desiatok rokov a jepomerne nákladn˘. Okrem zmienen˘ch úlo-Ïí<strong>sk</strong> sa v tomto v˘voji dnes nachádzajú najìalejFrancúz<strong>sk</strong>o a ·véd<strong>sk</strong>o. V súãasnosti sav Európe ãoraz viac presadzuje my‰lienkarealizácie hlbinn˘ch úloÏí<strong>sk</strong> spoloãn˘ch previac ‰tátov. Ekonomická v˘hodnosÈ spoloãné<strong>home</strong>dzinárodného hlbinného úloÏi<strong>sk</strong>a jeevidentná. Viac o tejto téme moÏno nájsÈ nawww.sapierr.net.25
S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AJe dostatok mechanizmov, ktoré sú urãenépre nakladanie s rádioaktívnym odpadom?Mechanizmami sa zrejme myslia technológiespracovania a úpravy rádioaktívnychodpadov a ich kapacity, transportné kapacitya kapacity <strong>sk</strong>ladov, kde bude odpad „ãakaÈ“medzi rôznymi ‰tádiami reÈazca nakladania sním, resp. kapacity koneãného uloÏenia. Cel˘systém – reÈazec nakladania s rádioaktívnymiodpadmi je nastaven˘ tak, aby pre kaÏd˘druh rádioaktívneho odpadu, ktor˘ vznikápri prevádzke a vyraìovaní jadrov˘ch elektrárnía tieÏ pri vyuÏívaní rádioaktívnych Ïiariãovv medicíne, priemysle a v˘<strong>sk</strong>ume, bolk dispozícii dostatok technológií a kapacít vãase, keì sú potrebné. Rovnaké kon‰tatovaniesa dá uviesÈ pre vyhoreté palivo. V‰etkytechnológie a kapacity sú v súãasnosti prevádzkovanéa. s. JAVYS. Z v˘znamn˘ch technológií,ktoré sú dnes k dispozícii, moÏnouviesÈ: Bohunické spracovateº<strong>sk</strong>é centrum(cementácia kvapaln˘ch odpadov, spaºovaniea vysokotlaké lisovanie pevn˘ch odpadov),bitumenaãné linky v Jaslov<strong>sk</strong>˘ch Bohuniciachna spracovanie kvapaln˘ch rádioaktívnychodpadov, zariadenie na finálne spracovaniekvapaln˘ch odpadov v Mochovciach,vitrifikaãná linka v Jaslov<strong>sk</strong>˘ch Bohuniciach,zariadenia na fragmentáciu pevn˘ch odpadovz vyraìovania, charakterizáciu odpadov voboch lokalitách, <strong>sk</strong>ladovacie a transportnékapacity. Kapacita existujúcich úloÏn˘ch boxovmochoveckého úloÏi<strong>sk</strong>a, kde sa ukladajúodpady zacementované do betónov˘chkontajnerov spevnen˘ch kovov˘mi vláknami(v˘robÀa kontajnerov je v Trnave), je dostatoãnáminimálne asi na ìal‰ích desaÈ rokov.Dnes sa uÏ pripravuje jeho roz‰irovanie. SútieÏ zavádzané nové prístupy, napríklad v súãasnostipretavba kovov˘ch odpadov z vyraìovaniav zahraniãí. âo sa t˘ka vyhoretéhopaliva, medzi<strong>sk</strong>lad v Jaslov<strong>sk</strong>˘ch BohuniciachumoÏÀuje <strong>sk</strong>ladovaÈ palivo do dobyjeho predpokladaného uloÏenia v hlbinnomúloÏi<strong>sk</strong>u (cca 50 rokov). Jeho súãasná kapacitaumoÏÀuje prijímaÈ k <strong>sk</strong>ladovaniu vyhoretépalivo z oboch jadrov˘ch elektrární (EBOa EMO) e‰te necel˘ch 10 rokov. Pre ìal‰ie obdobiesú pripravované nové <strong>sk</strong>ladovacie kapacity.V˘voj hlbinného úloÏi<strong>sk</strong>a v Sloven<strong>sk</strong>ejrepublike stagnuje uÏ asi 7 rokov; vládouakceptovaná stratégia závereãnej ãasti mierovéhovyuÏívania jadrovej energie uvaÏuje sjeho pokraãovaním.Ako je to s v˘menou <strong>sk</strong>úseností a zabezpeãovanímkvalifikovan˘ch odborníkov prepráce s jadrov˘m odpadom?V˘mena <strong>sk</strong>úseností funguje vcelku dobre:kaÏd˘ má dnes moÏnosÈ dostaÈ sa k informáciámv oblasti, ktorá ho zaujíma. Poãet medzinárodn˘chodborn˘ch podujatí je veºk˘. Jetu cel˘ rad medzinárodn˘ch organizácií, kdev˘mena <strong>sk</strong>úseností je jedn˘m z princípovich fungovania; uvediem tri: Medzinárodnáagentúra pre atómovú energiu, Európ<strong>sk</strong>a únia,Agentúra pre jadrovú energiu OECD. Problematikezabezpeãovania jadrov˘ch odborníkovpre oblasÈ nakladania s rádioaktívnym odpadomsa venuje cel˘ rad medzinárodn˘ch projektov,napríklad projekt CETRAD (CoordinationAction on Education and Training inRadiation Protection and Radioactive WasteManagement) rie‰en˘ aj za sloven<strong>sk</strong>ej úãastia ukonãen˘ v roku 2005. Projekt po anal˘zesituácie v ‰tátoch EÚ napríklad kon‰tatoval,Ïe síce vo v‰eobecnosti je po<strong>sk</strong>ytovanévzdelávanie a tréning na rôznych úrovniach,ale zároveÀ existuje veºká generaãná dieramedzi odborníkmi dnes uÏ v dôchodkovomveku (t. j. okolo 50 – 60 rokov) a mlad˘mi absolventmivysok˘ch ‰kôl a in˘ch foriem ‰túdia(okolo 25 – 35 rokov).Myslíte si, Ïe je verejnosÈ dostatoãne objektívneinformovaná o v‰etk˘ch moÏnostiach,v˘hodách aj rizikách jadrovej energetiky?Objektívne zrejme áno. Ako sa ale kon‰tatovalona konferencii na danú tému usporiadanej26. januára 2009 Sociálnym a Ekonomick˘mV˘borom Európ<strong>sk</strong>ej komisie v Bruseli,veºké rezervy sú stále v správnosti, informaãnejobsaÏnosti a hlavne transparentnostipo<strong>sk</strong>ytovan˘ch informácií. NajzávaÏnej-‰ia je v‰ak potreba zlep‰iÈ úãasÈ verejnosti narozhodovacom procese, ão je v oblasti nakladanias rádioaktívnymi odpadmi a hlavneumiestÀovania úloÏí<strong>sk</strong> vec kºúãová. Informácieo projektoch Rámcov˘ch programovEÚ – Euratom t˘kajúcich sa tejto problematiky,pozri www.radwastegovernance.eu .Ak˘m spôsobom je moÏné zv˘‰iÈ informovanosÈ,predov‰etk˘m dostupnosÈ informáciípre obyvateºov Sloven<strong>sk</strong>a va‰ej strany?Treba povedaÈ, Ïe médiá na Sloven<strong>sk</strong>u informujúprevaÏne len o negatívach jadrovejenergetiky. NJF po spracovaní Stratégie závereãnejãasti jadrovej energetiky zverejnilcel˘ text Stratégie na Internete. âiastoãnebola o nej zmienka aj v dennej tlaãi. Nezaznamenalisme ale Ïiadne ohlasy verejnosti. Jadrováenergetika, ako rozhodujúca súãasÈenergetiky Sloven<strong>sk</strong>ej republiky by si zaslú-Ïila väã‰iu informovanosÈ vo v‰etk˘ch masmédiách.Nie je nám v‰ak známe, ãi o informáciemá záujem aj ‰iroká verejnosÈ. Veºk˘záujem o informácie prejavujú mimovládneorganizácie, predov‰etk˘m ich zaujímajú riziká,dopad na Ïivotné prostredie a finanãnénáklady.InformovanosÈ v oblasti závereãnej ãasti jadrovejenergetiky je moÏné zv˘‰iÈ úplnouotvorenosÈou v informovaní. NJF pre zv˘‰enieinformovanosti verejnosti vytvoril v roku2008 internetovú stránku, ktorú trvale aktualizuje.Na stránke je moÏné sledovaÈ v‰etkyrozhodujúce dokumenty NJF, ìalej ãinnosÈRady správcov, roãné finanãné plány a pod.Boli aj informácie o moÏnosti vytvoreniaEuróp<strong>sk</strong>ej akadémie pre jadrové inÏinierstvo.Aké sú predpoklady pre jej vznik?Na 1. zasadnutí Európ<strong>sk</strong>eho jadrového fóra(European Nuclear Energy Forum) v novembri2007 v Bratislave ponúkol zástupcaE.ON W. Hohenfelder moÏnosÈ vytvorenia„European Nuclear Training Academy“ vMníchove. Zatiaº nebola vytvorená. Poprioãakávan˘ch prínosoch v‰ak existujú a prevládajú<strong>sk</strong>ôr opatrné prístupy k „centralizovanémueuróp<strong>sk</strong>emu jadrovému vzdelávaniu“.KaÏdá krajina si uvedomuje, Ïe potrebujenárodnú bázu vzdelávania v jadrov˘ch disciplínacha najmä energetike, pretoÏe toto odvetvieje jedn˘m zo strategick˘ch v hospodár<strong>sk</strong>ejpolitike ‰tátu. Sloven<strong>sk</strong>˘ univerzitn˘systém má vybudované svoje silné a dostatoãnéjadrové vzdelávanie, ktoré uÏ niekoºkodesaÈroãí plní potreby Sloven<strong>sk</strong>a i medzinárodn˘chin‰titúcií. Ch˘ba mu v‰ak vhodné vybavenielaboratóriami a ìal‰ími zariadeniami,ako sú ‰kol<strong>sk</strong>é reaktory a pod.Domnievam sa, Ïe je v záujme Sloven<strong>sk</strong>arozvíjaÈ svoje jadrové ‰kolstvo a vzdelávacísystém. S t˘m sa viaÏe i podpora v˘<strong>sk</strong>umu zostrany ‰tátu.Nepochybne je zmysluplná i spolupráca av˘mena <strong>sk</strong>úseností na medzinárodnej úrovniv rámci workshopov, kurzov a seminárov.Aké sú zdroje fondu a komu moÏno financieprideliÈ?Najväã‰ím zdrojom NJF sú príspevky oddrÏiteºov povolení na prevádzku jadrov˘chelektrární. ëal‰ími zdrojmi sú pokuty uloÏenéÚradom jadrového dozoru SR, úroky zvkladov na úãtoch NJF, dotácie zo ‰tátnehorozpoãtu a môÏu byÈ aj dotácie a príspevky zfondov EÚ.Finanãné prostriedky z NJF je moÏné pouÏiÈna úhradu oprávnen˘ch nákladov, ktoréboli vynaloÏené na ãinnosti súvisiace so závereãnouãasÈou jadrovej energetiky. MôÏemeich po<strong>sk</strong>ytnúÈ len drÏiteºom povolenia na:– prevádzku jadrového zariadenia pre obdobieukonãovania prevádzky za úãelom jehovyradenia,– na etapu vyraìovania jadrového zariadenia,– na uzatvorenie úloÏi<strong>sk</strong>a vyhoretého jadrovéhopaliva alebo rádioaktívnych odpadova jeho in‰titucionálnu kontrolu,– na nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘m palivoma rádioaktívnymi odpadmi,– na nakladanie s jadrov˘mi materiálmi,– na v˘voz alebo prepravu jadrov˘ch materiálov.Sú uÏ známe v˘sledky hospodárenia fonduv roku 2008?Áno, fond zaãal rok 2008 so zostatkom finanãn˘chprostriedkov z minul˘ch rokov vov˘‰ke 18,363 mld. Sk. V roku 2008 boli naúãty fondu odvedené finanãné prostriedkyod drÏiteºov povolení na prevádzku jadrov˘chzariadení (Sloven<strong>sk</strong>é elektrárne, a. s., aJadrová a vyraìovacia spoloãnosÈ, a. s.) vo v˘-‰ke 2. 371 mld. Sk a v˘nosy z úrokov finanãn˘chprostriedkov vkladan˘ch na termínovanéúãty v ·tátnej pokladnici vo v˘‰ke 0,841mld. Sk. V roku 2008 bola po<strong>sk</strong>ytnutá dotáciazo ‰tátneho rozpoãtu na financovanie nákladovvynaloÏen˘ch na nakladanie s jadrov˘mimateriálmi, ktor˘ch pôvodca (majiteº)nebol identifikovan˘ vo v˘‰ke 3,16 mil. Sk.Jedn˘m z plánovan˘ch zdrojov fondu sú ajodvody urãené na krytie tzv. historického deficitu.V roku 2008 boli plánované vo v˘‰ke1,75 mld. Sk. Tieto odvody majú byÈ vyberanéna základe nariadenia vlády SR, ktoré alev súãasnosti nie je e‰te vydané.V˘davky fondu v roku 2008 boli necel˘ch1,14 mld. Sk. Z toho náklady vynaloÏené navyraìovanie Jadrovej elektrárne A-1 a spracovanierádioaktívnyh odpadov z tohto vyraìovaniaboli vo v˘‰ke 1,122 mld. Sk. Zvy‰oktvorili náklady sa správu NJF.26