M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RAktuálna situácia a v˘voj dopadov finanãnej krízy na sloven<strong>sk</strong>é hospodárstvo je veºmi nástojãivou témou aj pregenerálneho riaditeºa sekcie stratégie Ministerstva hospodárstva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky Vojtecha FERENCZA,ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér po<strong>sk</strong>ytol rozhovor. Redakãne pripravila Anna Komová.Finanãná krízaa sloven<strong>sk</strong>é hospodárstvos najväã‰ím záberom pomoci aÏ po menej úãinné,ale potrebné. NajdôleÏitej‰ie sú opatrenia ,ktoré systémovo rie‰ia problém a najmenejohrozujú deficit ‰tátneho rozpoãtu. Vláda SRpristúpila aj na rie‰enia – opatrenia, ktoré budúmaÈ dopad aj na v˘davky ‰tátneho rozpoãtu.Podºa ‰tatistík sa rast priemyslu v októbri minuléhoroku po viac ako troch rokoch zastavil.Je to podºa vás v˘luãne dôsledok finanãnejkrízy?Vplyv krízy moÏno posúdiÈ, keì si porovnámev˘voj indexu priemyselnej produkcie za agregáciupriemyselná v˘roba za obdobie 11 mesiacovroku 2008 oproti porovnateºnému obdobiuroku 2007 s indexom priemyselnej produkcietejto agregácie ãisto v 11-tom mesiaci oprotinovembru 2007. V kumulatívnom vyjadreníbola dosiahnutá hodnota indexu 104.4, ão dokazujerast objemu v˘roby o 4,4 %, priãom pri medziroãnomporovnaní za samotn˘ mesiac november,keì uÏ dôsledky krízy boli v˘razne viditeºné,sa dosiahla hodnota 91,7, t. j. pokles v˘robyv objeme o 8,3 %. Vo väã‰ine odvetví priemyselnejv˘roby bol trend v˘voja podobn˘ a dása povedaÈ, Ïe pokles bol spôsoben˘ prevaÏnedôsledkom finanãnej krízy, po ktorej nastala recesiav dopyte po priemyseln˘ch v˘robkoch.Sú v‰ak aj odvetvia, v ktor˘ch pokles trÏieb akoaj objemu v˘roby bol badateºn˘ uÏ od zaãiatkuroku 2008. Ide napríklad o textilnú a odevnú v˘robu,spracovanie koÏe a v˘robu obuvi, ãi spracovaniedreva a v˘robu v˘robkov z neho. Problémyt˘chto odvetví sú v‰ak dlhodobej‰iehocharakteru (silná konkurencia z âíny) a pretomuseli rie‰iÈ ‰trukturálne problémy uÏ v minulosti.Finanãná kríza ich situáciu e‰te zhor‰ila.Aké sú, vám prístupné, ìal‰ie v˘sledky monitorovaniafinanãnej krízy?Z poverenia ministra hospodárstva SR vykonávamfunkciu predsedu Monitorovacieho v˘boru,ktor˘ zasadá pravidelne v dvojt˘ÏdÀov˘chintervaloch a jeho úlohou je práve monitorovaÈsituáciu v dôsledku globálnej ekonomickejkrízy na Sloven<strong>sk</strong>u a dávaÈ návrhy opatrenína zmiernenie jej dopadov. Najväã‰ím negatívnymdôsledkom krízy pre spoloãnosÈ a hospodárstvoje hromadné prepú‰Èanie zamestnancov.Vo 4. t˘Ïdni hlásili hromadné prepú‰Èaniez Molexu Ko‰ice pribliÏne 1 000 pracovníkov,zo Îeleziarní Podbrezová 361 pracovníkov, zKronospanu SK, Pre‰ov 138 pracovníkov. Prepú‰ÈaÈmá aj Immea Vranov nad Topºou a Inmart,Bardejov. Podºa t˘chto hlásení by o prácu maloprísÈ 1 625 ºudí.Veºkí investori, ako Samsung Galanta, KIAMotors Slovakia, MOBIS Slovakia, VolkswagenBratislava a PSA Trnava zatiaº neplánujú zni-ÏovaÈ stav pracovníkov. Z dôvodu zníÏenia dopytuv‰ak vykonávajú opatrenia v organizáciipráce. SpoloãnosÈ KIA MOTORS Slovakiaupravila pracovn˘ ãas na 35 hodín na jednuzmenu t˘Ïdenne, Mobis Slovakia pracuje nadve smeny, ale hodlá <strong>sk</strong>rátiÈ pracovn˘ ãas na 30hodín t˘Ïdenne. Volkswagen zavádza nov˘ systém,tzv. flexikonto pracovného ãasu. SpoloãnosÈSONY Slovakia stiahla ÏiadosÈ o po<strong>sk</strong>ytnutieinvestiãnej pomoci na roz‰írenie v˘robya plánuje zniÏovaÈ stav o 31 pracovníkov.âo je dôleÏité a moÏné urobiÈ, aby sa dôsledkykrízy pre Sloven<strong>sk</strong>o zmiernili?Podstatné je realizovaÈ opatrenia na zachovaniezamestnanosti a podporu odbytu a spotreby.Pre podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie je potrebné zmäkãiÈpodmienky a zabezpeãiÈ dostupnosÈ poÏadovan˘chfinanãn˘ch zdrojov a spotrebn˘ch úverov.VytváraÈ moÏnosti pre investorov a ìal‰iepracovné miesta, spojiÈ v˘<strong>sk</strong>um s praxou a finanãnepodporiÈ rozvoj nov˘ch technológií asystémov.NapæÀaÈ opatrenia vlády od t˘ch prioritn˘chMáte presné údaje, koºko pracovn˘ch miestsa zru‰ilo a koºko je e‰te ohrozen˘chÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny po<strong>sk</strong>ytujepravidelne tieto údaje Monitorovaciemuv˘boru. Celkove je ohrozen˘ch 20 864 pracovn˘chmiest, z toho v rámci hromadnéhoprepú‰Èania 13 732 miest a mimo hromadnéhoprepú‰Èania 7 132 miest. Naopak k dispozícii je9 322 voºn˘ch pracovn˘ch miest. V‰etky uvádzanéúdaje sú dynamické a môÏu sa viac ãi menejodli‰ovaÈ v rôznych ãasoch spracovania.OvplyvÀuje ich rozhodnutie zamestnávateºa aním nahlásená zmena.Je potrebné kon‰tatovaÈ, Ïe k 1. februáru2009 pri‰lo o prácu cca 1 100 ºudí. Uvedenáhodnota 20 864 pracovn˘ch miest znamená vysloveneohrozené pracovné miesta – ãiÏe tie,ktoré sa zrejme zru‰ia vzhºadom na situáciu vhospodárstve, ale nemuseli by sa ru‰iÈ, ak by krízaustúpila.Stav k 1. februáru 2009 ilustrujú tabuºky.Ak˘ vplyv na prehlbovanie krízy na Sloven<strong>sk</strong>umajú práve banky a preão?Vo v‰eobecnosti si dnes komerãné banky pôsobiacena Sloven<strong>sk</strong>u úãtujú neúmerne vysokúmarÏu za sluÏby v porovnaní s bankami v susedn˘chãlen<strong>sk</strong>˘ch krajinách EÚ. To je jeden zdôvodov pretrvávajúcej nedostupnosti úverovpre podnikateº<strong>sk</strong>ú sféru, aj keì úrokové sadzbyi‰li dole.ëal‰ím dôvodom je, Ïe komerãné banky neprejavujúzáujem prispôsobiÈ svoje produktyna podporu zmiernenia dopadov krízy podnikateº<strong>sk</strong>éhoprostredia, ani u obãanov. Potvrdzujúto aj v˘sledky sledovan˘ch indexov jednotliv˘chukazovateºov bankového sektoru, kde jeminimálny nárast v po<strong>sk</strong>ytovaní úverov obyvateºstvu(cca 0,2 % v závere roka 2008) a poklesvo v‰etk˘ch ostatn˘ch ukazovateºoch po<strong>sk</strong>ytovaniaúverov a pôÏiãiek (zdroj: NBS).Preto Monitorovací v˘bor dal nov˘ návrhopatrenia, v ktorom podporu dostupn˘ch a lacnej‰íchúverov pre MSP a veºké podniky navrhujerie‰iÈ cez ‰tátne banky, a to SZRB a EXIMbanku bez spolupráce s komerãn˘mi bankami.Podobne navrhuje rie‰iÈ aj úverové linky cezEuróp<strong>sk</strong>u investiãnú banku, priãom by ruãil ‰táta v˘hodou by bolo lacnej‰ie a r˘chlej‰ie zí<strong>sk</strong>avaniefinanãn˘ch zdrojov urãen˘ch na úãel obnovyhospodárstva EU a lep‰ia prehºadnosÈ smerovaniapodpory pre jednotlivé oblasti a regióny.Nesmieme zabudnúÈ ani na to, Ïe táto kríza35
M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RPoãet ohrozen˘ch pracovn˘ch miest mimo hromadného prepú‰Èania:sumár26. 1. – 1. 2. sumár od zaãiatku sumár2009 za rok 2008 sledovaného 1. 1. – do koncaobdobia (10/2008) aktuálneho t˘ÏdÀaPoãet ÚPSVR 23 35 39 30Poãet zamestnávateºov 35 154 271 111Poãet ohrozen˘ch PM 810 4 722 7 132 2 410Poãet ohrozen˘ch zamestnancov v rámci hromadného prepú‰Èania:sumár26. 1. – 1. 2. sumár od zaãiatku sumár2009 za rok 2008 sledovaného 1. 1. – do koncaobdobia (10/2008) aktuálneho t˘ÏdÀaPoãet ÚPSVR 22 37 42 29Poãet zamestnávateºov 31 86 141 50Poãet ohrozen˘ch PM 2 758 9 282 13 732 4 289sa zaãala práve v bankovom sektore hypotékamia finanãnou bublinou v obchodoch s hypotékami.Kríza sa zaãala ‰íriÈ z bánk, a tie museli odpisovaÈ„nezdravé“ úvery zo svojho portfólia.Do obdobia neÏiaducich javov, dostala sa ajkríza s plynom. âo je podºa vás dôleÏité, abysa napriek vyrie‰eniu momentálneho stavuneprehlbovala hrozba z neistoty?V tejto otázke uÏ zaãala konaÈ aj EK, keìschválila investície na dobudovanie energetickejinfra‰truktúry EÚ. Pre Sloven<strong>sk</strong>o to znamenápodporu projektu na plynové prepojenie Sloven<strong>sk</strong>aa Maìar<strong>sk</strong>a (Veºk˘ Krtí‰ – Balassagyarmat)s v˘‰kou príspevku EÚ 25 mil. eur. Okremtoho EK navrhuje vyãleniÈ 20 mil. eur na podporutoku plynu v smere západ – v˘chod v prípadekrátkodob˘ch v˘padkov dodávok. Z tohoobjemu ráta na prepojenie Sloven<strong>sk</strong>a na Baumgarten,prípadne na zabezpeãovanie reverznéhotoku plynu z âe<strong>sk</strong>a.Akú úlohu zohráva podºa vás práve solidaritamedzi krajinami EÚ?Veºkú. Tak ako to platí v beÏnom Ïivote, Ïesám ãlovek veºa nezmôÏe, tak to platí aj v medzinárodnommeradle. Zvlá‰È sa to prejavuje prinepredvídan˘ch situáciách, ako sú pohromy aÏivly. SúdrÏnosÈ a pomoc EÚ sme videli aj prizastavení dodávok plynu. Veì aj Sloven<strong>sk</strong>o sasnaÏí pomáhaÈ in˘m v nepriazniv˘ch situáciách,resp. slab‰ím napredovaÈ. Solidarita je to najºud<strong>sk</strong>ej‰ie,ão môÏe ãlovek v sebe maÈ a je dobré,ak sa rozvíja vo v‰etk˘ch smeroch.Ako si predstavujete rie‰enie energetickejkrízy pre budúcnosÈ?V prvom rade ministerstvo hospodárstva vykonávaa pripravuje rôzne opatrenia, aby sapodobná situácia uÏ neopakovala. Predpokladáme,Ïe sa budú realizovaÈ tie priority a opatrenia,ktoré schválila vláda SR uÏ 15. októbra2008 v Stratégii energetickej bezpeãnosti SR.Ich realizácia je síce nároãná na ãas a financie,ale dá sa dôvodne predpokladaÈ, Ïe sa nimi v budúcnostizamedzí moÏnej energetickej kríze.Samozrejme sa popritom vyuÏijú aj poznatky a<strong>sk</strong>úsenosti z uplynul˘ch dní.Je biomasa vyuÏívaná ako palivo ekologickáa lacnej‰ia, dá sa s Àou poãítaÈ pri v˘robe tepla?S biomasou sa dá poãítaÈ najmä na v˘robutepla. Je vhodná aj na v˘robu elektriny a biometánu.V spomínanej Stratégii energetickejbezpeãnosti SR sa s Àou poãíta ako s v˘znamn˘mdomácim obnoviteºn˘m zdrojom na v˘robutepla. MH SR v súãasnosti pripravuje nov˘zákon, ktor˘ zabezpeãí aj podporu vyuÏitia biomasy.Jeho úãinnosÈ oãakávame v druhej polovicitohto roka.Predpokladá sa , Ïe v dôsledku svetovej finanãnejkrízy budú na Sloven<strong>sk</strong>u niωie ajpríjmy z daní, zatiaº o 3,585 mld. eur. Ak˘vplyv to bude maÈ na hospodárstvo?To je otázka pre ministerstvo financií. Ale urãiteto ovplyvní v˘davky v ‰tátnom rozpoãte,prehæbi sa deficit ‰tátneho rozpoãtu a niektoréãinnosti sa obmedzia alebo úplne zastavia.Smerovanie energetikyZabezpeãenie energetick˘ch potrieb pre Sloven<strong>sk</strong>o je jedn˘m z cieºov energetickej politiky, ktorá vyÏadujeaj efektívne vyuÏívanie, plynulú dodávku a maximalizáciu úspor. O nároãnosti plnenia úloh sa viac dozvietez rozhovoru, ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér po<strong>sk</strong>ytol generálny riaditeº Sekcie energetiky Ministerstvahospodárstva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky Ján PETROVIâ. Pripravila Anna Komová.Koncom minulého roku, presne 2. – 3. októbra2008 sa v Pie‰Èanoch konala, pod zá‰titouMH SR odborná energetická konferenciaENERGOFÓRUM 2008, kde sa nielen hodnotilv˘voj a smerovanie zmien v energetickej legislatívea stabilita dodávok elektriny, ale sa naãrtliaj nové pohºady na efektívne vyuÏívaniea hospodárenie s energiami. Splnili sa va‰eoãakávania, zaznamenali ste aj vplyv hospodárenias energiami na ìal‰í v˘voj na trhu?Situácia v energetike, a to nielen na Sloven<strong>sk</strong>usa v posledn˘ch rokoch vyvíja ÈaÏko predvídateºn˘mspôsobom. Podobne je to vo v˘voji situáciena trhu s energiami. Dôsledkom takéhoto v˘vojasú znaãné v˘kyvy cien ãi uÏ ropy, ropn˘ch produktov,ale aj plynu, ktoré ovplyvÀujú aj trh s elektrinou,plynom a teplom na Sloven<strong>sk</strong>u.V na‰om regióne je predov‰etk˘m nedostatokkapacít na v˘robu elektriny, preto je v súãasnosti,ale aj do budúcnosti veºká potreba obnovy v˘robn˘chkapacít a roz‰írenia prenosov˘ch kapacít.Sloven<strong>sk</strong>o je ‰tátom vysoko závisl˘m od dovozuprimárnych energetick˘ch zdrojov, preto je36