12.07.2015 Views

clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AstribuovaÈ plyn dodan˘ z Ru<strong>sk</strong>a i StrednejÁzie ukrajin<strong>sk</strong>˘m odberateºom.NOVÁ KRÍZAA NOVÁ DOHODARu<strong>sk</strong>˘ prezident Dmitrij Medvedev a predsedavlády Vladimír Putin za vinníkov plynovejkrízy v januári 2009 oznaãili politick˘chlídrov Ukrajiny, ktorí údajne zastupujúzáujmy politicko-hospodár<strong>sk</strong>ych klanov usilujúcichsa o kontrolu nad obchodom s plynom.âiastoãne je s nimi moÏné súhlasiÈ.Dohoda z januára 2006, ktorá spravila z neznámejspoloãnosti RUE so sídlom vo ·vajãiar<strong>sk</strong>ua základn˘m kapitálom 37-tisíc USDmonopolného dodávateºa plynu do Ukrajiny(piaty najväã‰í spotrebiteº<strong>sk</strong>˘ trh na svete), bynebola moÏná bez politickej podpory vtedaj-‰ej ukrajin<strong>sk</strong>ej vlády na ãele s Jevhenijom Jechanurovomblízkym prezidentovi ViktoroviJu‰ãenkovi. Rovnako je pravda, Ïe JúliaTymo‰enková, ktorá sa ujala postu predsedníãkyvlády v marci 2008 sa nikdy netajila,Ïe bude usilovaÈ o zmenu nev˘hodnej plynáren<strong>sk</strong>ejdohody. ZároveÀ v‰ak platí, Ïe Gazprombol signatárom dohody z januára 2006,Ïe predsedom jeho správnej rady v ãase podpisudohody bol teraj‰í prezident Ru<strong>sk</strong>a DmitrijMedvedev, a Ïe v RUE Gazpromu patrí50 % akcií. Ak bola schéma ru<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>éhoobchodu s plynom netransparentná, môÏeza to rovnak˘m dielom vtedaj‰ie vedenie Naftohazui Gazpromu, vrátane najvy‰‰ích politick˘chpredstaviteºov jednej i druhej krajiny.V októbri 2008 predsedovia vlád Tymo‰enkováa Putin oznámili, Ïe sa dohodli na nov˘chpodmienkach plynáren<strong>sk</strong>ej dohody.Podºa zverejnen˘ch informácií, malo ísÈ opriamu dohodu medzi Gazpromom a Naftohazombez sprostredkovateº<strong>sk</strong>˘ch spoloãností.Ukrajina mala prejsÈ do troch rokov na platbyza dodan˘ plyn v cene, ktorá sa stanovírovnako ako v prípade európ<strong>sk</strong>ych odberate-ºov: základná cena upravená o koeficientspriemerovan˘ch cien ropného oleja a mazutuna holand<strong>sk</strong>ej burze za obdobie ‰iestichmesiacov. Dovtedy sa cena bude dohodovaÈrokovaním ako fixná na jeden rok. Rovnako,po uplynutí troch rokov Gazprom bude platiÈeuróp<strong>sk</strong>u cenu za tranzit plynu cez územieUkrajiny. Naftohaz spolu s Gazpromom vytvoriadcér<strong>sk</strong>u spoloãnosÈ, ktorá bude predávaÈplyn ukrajin<strong>sk</strong>˘m odberateºom. Dohodabola vzájomne korektná a z pohºadu Gazpromui atraktívna, keìÏe predpokladala zv˘‰eniejeho podielu na vnútornom ukrajin<strong>sk</strong>omtrhu. Je pravda, Ïe avizovaná dohoda sa stalapredmetom politického zápasu na Ukrajinea bola podrobená kritike najmä zo stranyprezidenta Ukrajiny Viktora Ju‰ãenka. Bol tov‰ak dostatoãn˘ dôvod pre Gazprom na to,aby 1. januára 2009 zastavil dodávky naUkrajinu? Vedenie Naftohazu spadá do kompetencievlády, nie prezidenta. Ak nie, aké inédôvody mal Gazprom? S k˘m na Ukrajine sachcel dohodnúÈ ak nie s predsedníãkou vlády?V novembri Gazprom poÏiadal ukrajin<strong>sk</strong>ústranu, aby zaplatila dlh za dodávky plynu zarok 2008 vo v˘‰ke 2,4 miliardy USD. Naftohazpriznal dlh vo v˘‰ke 1,5 miliardy USD azvy‰ok sa zaviazal doplatiÈ aÏ po rozhodnutíarbitráÏneho súdu v ·tokholme, ktor˘ obidvestrany uznali ako autoritu pre rie‰enie sporovpodºa dohody z januára 2006. Naftohazargumentoval t˘m, Ïe podºa dohodnutej platobnejschémy (Naftohaz platí RUE a RUEplatí Gazpromu) je moÏné dlh za mesiac októberstanoviÈ aÏ v januári 2009. Následne Gazpromoznámil, Ïe za „správnu cenu“ preUkrajinu pre rok 2009 povaÏuje 250 USD zatisíc kubíkov. Naftohaz povaÏoval za „správnucenu“ rozmedzie 200-210 USD za tisíc kubíkov.Boli tieto nezhody aÏ tak závaÏné a dostatoãnéna to, aby Gazprom bez ìal‰ích rokovanía bez uplatnenia svojho nároku na arbitráÏnomsúde v ·tokholme zastavil 1. januára2009 dodávky na Ukrajinu? A keì v Gazpromezistili, Ïe Naftohaz presmeroval tranzitna magistrálnom plynovode zo zásobníkovna západnej Ukrajine do v˘chodn˘ch oblastí,tak sa rozhodli 7. januára zavrieÈ kohútikyúplne? Naftohaz zaplatil väã‰iu ãasÈ Gazpromomvyãísleného dlhu za rok 2008 a novápriemerná cena, ktorú bude platiÈ Ukrajina nazáklade dohody podpísanej 19. januára 2009podºa formuly v˘poãtu európ<strong>sk</strong>ej ceny (mínus20 %), vzhºadom na oãakávané nízkeceny ropy, nebude oveºa vy‰‰ia neÏ Naftohazompôvodne ponúkan˘ch 210 USD za tisíckubíkov. Na rozdiel od októbra 2008, dohodapodpísaná 19. januára 2009 nerie‰i otázkupodielu Gazpromu na ukrajin<strong>sk</strong>om trhu splynom. Pravda, ak neboli podpísané ìal‰iedohody, o podpise ktor˘ch obidve strany neinformovali.Gazpromu staãilo veºmi málo na to, abypreru‰il dodávky plynu na Ukrajinu a následnei pre európ<strong>sk</strong>ych odberateºov. Pretoplatí záver, Ïe síce nová ru<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>á dohodaz januára 2009 je lep‰ia neÏ stará dohodaz januára 2006, opakovanie podobn˘chkríz v‰ak nevyluãuje. Pri predpokladan˘chnízkych cenách ropy v roku 2009 je moÏnéoãakávaÈ, Ïe Ukrajina bude schopná platiÈdohodnuté ceny na ru<strong>sk</strong>˘ plyn. Úplne otvorenouotázkou v‰ak zostáva schopnosÈ GazpromuplatiÈ zhruba 2,5-3 krát vy‰‰iu cenu zatranzit cez územie Ukrajiny poãínajúc rokom2010, ak priemerná cena ropy v roku2009 zostane na úrovni 40 USD. Otvorenouotázkou zostáva i podiel Gazpromu na ukrajin<strong>sk</strong>omtrhu a najmä realizácia jeho dlhodobéhozámeru z ktorého „to celé, poãínajúc rokom2004 zaãalo“ – kontrola nad tranzitomcez územie Ukrajiny. Navy‰e, finanãná krízaprispeje k zv˘‰eniu politickej nestability naUkrajine a nie je moÏné vylúãiÈ, Ïe i v samotnomRu<strong>sk</strong>u. A keìÏe Gazprom i Naftohaz sú‰tátne spoloãnosti, ich obchodná politika budev plnej miere závisieÈ od zmien na vrcholn˘chpostoch ukrajin<strong>sk</strong>ej i ru<strong>sk</strong>ej politiky. Politick˘chneznámych je v ru<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>om plynáren<strong>sk</strong>ombiznise príli‰ veºa na to, aby sa európ<strong>sk</strong>iodberatelia mohli spoºahnúÈ, Ïe sa uÏniã nemôÏe staÈ.POUâENIEPRE SLOVENSKOZemn˘ plyn sa prepravuje do Sloven<strong>sk</strong>a zRu<strong>sk</strong>a magistrálnym plynovodom cez územieUkrajiny od roku 1972. V januári 2009 sa prv˘krátv dejinách prevádzky plynovodu stalo,Ïe tlak v potrubí na preberacej kompresorovejstanici vo Veºk˘ch Kapu‰anoch na hraniciachs Ukrajinou bol „0“. Dodávky plynuboli úplne preru‰ené na 11 dní od 7. do 18. januára.Sloven<strong>sk</strong>o ãelilo najväã‰iemu vonkaj-‰iemu ohrozeniu od svojho vzniku v roku1993. Vláda vyhlásila núdzov˘ stav a zaviedlaregulaãn˘ stupeÀ ã. „8“, ktor˘ obmedzilodber plynu veºkoodberateºom iba nanevyhnutnú úroveÀ. Zhruba 1000 podnikovmuselo dramaticky obmedziÈ v˘robu. Ministerstvohospodárstva vyhlásilo, Ïe kaÏd˘ deÀbez dodávok plynu znamená pre sloven<strong>sk</strong>úekonomiku stratu vo v˘‰ke zhruba 100 miliónoveur, in˘mi slovami, za 11 dní i‰lo o stratuvo v˘‰ke viac neÏ 1 miliarda eur. Toto jezhruba cena, ktorú sme v januári 2009 zaplatiliza prakticky 100 % závislosÈ od jednéhozdroja a jednej trasy dodávok zemného plynu.Ak by sa SPP nedohodol s RWE Transgasa mater<strong>sk</strong>˘mi spoloãnosÈami GDF Sueza E.ON Ruhrgas, plyn by zaãal na Sloven<strong>sk</strong>oprúdiÈ aÏ o niekoºko dní ne<strong>sk</strong>ôr a „cena zazávislosÈ“ by bola e‰te vy‰‰ia. 18. januára2009 prv˘krát v histórii zaãal prúdiÈ na Sloven<strong>sk</strong>oplyn zo západu, nie z v˘chodu. Ak sibudeme za ru<strong>sk</strong>˘ plyn priplácaÈ na zaãiatkukaÏdého roka zhruba 1 miliardu eur, kto e‰temôÏe tvrdiÈ, Ïe je pre nás najlacnej‰í a Ïenemá zmysel investovaÈ do diverzifikáciezdrojov a trás dodávok?Poãas horúcich plynov˘ch debát v chladn˘chjanuárov˘ch dÀoch obidvaja doterazsluÏobne najdlh‰ie slúÏiaci predsedovia vládSR Vladimír Meãiar i MikulበDzurinda priznali,Ïe ich vlády v minulosti nevenovali dostatoãnúpozornosÈ diverzifikácii dodávokzemného plynu. Hlavné pouãenie z plynovejkrízy v januári 2009 je, Ïe si to uÏ nemôÏe dovoliÈÏiadna zodpovedná vláda tejto krajiny.Sloven<strong>sk</strong>o sa stalo rukojemníkom sporu medziRu<strong>sk</strong>om a Ukrajinou. KeìÏe nevieme tentospor ovplyvniÈ, resp. nevieme zabrániÈ jehozopakovaniu v budúcnosti, nemáme na v˘ber:musíme urobiÈ v‰etko ão je v na‰ich silách,aby sme neboli jeho rukojemníkom.Alexander DULEBAriaditeºV˘<strong>sk</strong>umné centrum Sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnostipre zahraniãnú politiku, n. o.(âlánok bol pôvodne napísan˘ pre ãasopis Slovgas a vychádzaso súhlasom jeho redakcie.)31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!