clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K An˘ch a spoºahliv˘ch dodávok. Preto ani 6. januára2009 ráno, keì poklesli dodávky ruskéhoplynu na úroveÀ 30 % z kontrahovanéhomnoÏstva, nikto neveril, Ïe dodávky klesnúaÏ na nulu. Veºmi to pripomínalo situáciu z januára2006, keì sa po troch dÀoch situáciavrátila do normálu. Siedmy január 2009 bolpre v‰etk˘ch ‰okom, Ruská federácia i Ukrajinavtedy stratili kredit spoºahlivého dodávateºa,resp. prepravcu zemného plynu. Nedá sapovedaÈ, Ïe by Slovensko bolo na túto situáciuúplne nepripravené. Krízov˘ ‰táb bolkreovan˘ uÏ v polovici decembra 2008 a pretomohol zaãiatkom januára 2009 zaãaÈ efektívnepracovaÈ. âo sa t˘ka podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu, aj v tejto oblastiSlovensko vzbudzuje re‰pekt. Celková kapacitaslovensk˘ch podzemn˘ch zásobníkov je2,75 miliárd m 3 . A vezmeme do úvahy, Ïe roãnáspotreba zemného plynu na Slovensku vroku 2007 bola 5,67 miliárd m 3 , tak podzemnézásobníky predstavujú takmer 50 % roãnejspotreby. Len na porovnanie, vo VeºkejBritánii je to iba 4 %.Problém so zásobníkmi spoãíval v tom, Ïev prv˘ch dÀoch po preru‰ení dodávok boltlak v plynárenskej sieti e‰te tak˘ vysok˘, Ïetlak plynu vyÈaÏovaného z podzemn˘ch zásobníkovsa nemohol presadiÈ. To sa po niekoºk˘chdÀoch vyrie‰ilo. ëal‰í problém bol,Ïe v˘stupy z podzemn˘ch zásobníkov, ktorésú lokalizované na Záhorí, idú prevaÏne do distribuãnej,nie prepravnej siete. Preto je z jestvujúcichpodzemn˘ch zásobníkov jednoduch‰iezásobovaÈ západné ako v˘chodnéSlovensko.Dostáva Slovensko uÏ dnes zmluvne dohodnutéobjemy ruského plynu cez Ukrajinu?Áno, treba v‰ak poznamenaÈ, Ïe slovensk˘mtranzitn˘m systémom prepravuje svojplyn okrem SPP, a. s., i ìal‰ích 13 plynárensk˘chspoloãností (Gazpromexport, RWETransgas Net, Wintershall, Verbundnetzgas,Geoplin, INA atì.)Preão nebol schopn˘ rusk˘ Gazprom ihneìzv˘‰iÈ dodávky plynu cez poºsk˘ plynovodJAMAL na Slovensko?Poºsk˘ plynovod JAMAL má zhruba tretinovúkapacitu (30 miliárd m3 roãne) slovenskéhoprepravného systému a jeho prepravnúkapacitu si uÏ predt˘m rezervovali a vyuÏívaliiné plynárenské spoloãnosti.Aké sú moÏnosti dnes? Ak sa kríza zopakovala,ako niektorí tvrdia, vedeli by smeaktuálne reagovaÈ uÏ na základe vlastn˘chskúseností?Áno, vedeli! Som hrd˘ na to, Ïe slovenskíplynári dokázali v rekordnom ãase prepraviÈzemn˘ plyn, prv˘krát v histórii v smere západ– v˘chod. Aj keì si napokon ich v˘sledky‰ikovne prisvojili politici. Preukázala saveºmi dobrá súãinnosÈ s ãesk˘mi plynármi,bez nich by sme totiÏ plyn zo západnéhosmeru nedostali. Treba si v‰ak uvedomiÈ, ÏeEurópa je stále viac závislá na dodávkachruského plynu. Ak by kríza netrvala dva t˘Ïdne,ale dva mesiace, mohlo by sa staÈ, Ïe ajtí, ktorí nám veºkoryso prepustili zo svojichkvót zemného plynu (E.ON Ruhrgas, Gaz deFrance Suez a RWE Transgas) by zaãali byÈopatrnej‰í s ohºadom na dodávky pre ichvlastn˘ch odberateºov.Nebolo treba skôr myslieÈ na budúcnosÈ arátaÈ aj s prípadn˘m stavom krízy?Ako som uÏ spomínal v odpovedi na predchádzajúcuotázku, ‰tyridsaÈroãná skúsenosÈs bezproblémov˘mi dodávkami zemného plynuukolísala ostraÏitosÈ politikov a ãiastoãnei plynárov. Bol som ‰esÈ rokov podpredsedomÚradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví a osobnesom upozorÀoval ministrov hospodárstvana potrebu diverzifikácie zdrojov plynu. Je totiÏnaivné sa domnievaÈ, Ïe zahraniãní investoriv SPP, a. s., i Nafta, a. s., pri‰li na Slovensko,aby rie‰ili otázky jeho energetickejbezpeãnosti. O to sa musí zaujímaÈ ‰tát, resp.‰tátni nominanti v orgánoch t˘chto firiem. Akmá slovensk˘ ‰tát troch zástupcov zo siedmichv predstavenstve SPP, tak aj v prípade,Ïe sú prehlasovaní, môÏu predloÏiÈ ministrovihospodárstva alebo premiérovi podklady,na základe ktor˘ch ‰tát novelizuje príslu‰nézákony alebo vyhlá‰ky. ·tát v tak˘chto prípadochvÏdy Èahá za dlh‰í koniec.Aká je denná spotreba zemného plynu naSlovensku dnes, nezv˘‰ila sa?Priemerná spotreba zemného plynu v prvomt˘Ïdni februára (kedy robíme tento rozhovor)bola 23 miliónov m 3 . Na spotrebu plynuv tomto roãnom období má veºk˘ vplyvvonkaj‰ia teplota, ktorá ovplyvÀuje dodávkyplynu pre teplárenské spoloãnosti. Spotrebaplynu sa v poslednom období nezv˘‰ila. Trebasi totiÏ uvedomiÈ, Ïe v‰etci odberatelia súviazaní odberov˘mi diagramami, ktoré si dohodlipri uzatváraní zmluvy a potom denn˘minomináciami.Takmer dvojt˘ÏdÀov˘ v˘padok plynu naSlovensku poznaãil viac väã‰ích i men‰íchfiriem, ktoré museli redukovaÈ v˘robu,vláda je pri vymáhaní ‰kôd za spoloãn˘ postups EÚ. Ak˘ je vበnázor?Ruská strana uÏ signalizovala, Ïe sa budeodvolávaÈ na tzv. force majeure, vy‰‰iu moc.Medzinárodné spoloãenstvo delí prípady „forcemajeure“ na dve skupiny:• prírodné force majeure: zemetrasenie, záplavy,rozsiahle poÏiare a nepredvídateºnédramatické zmeny poãasia• politické force majeure: vojna, teroristickéútoky, obãianske nepokoje, politické násilie.Zrejme bude dosÈ problematické zaradiÈpreru‰ené dodávky plynu do niektorej z t˘chtokategórií.Kto je teda za vyvolanie krízy zodpovedn˘– Ukrajina alebo Ruská federácia?V tejto otázke v súãasnosti prevládajú aleboemócie alebo politika. âisto z pragmatickéhohºadiska, slovenské plynárenské firmymajú zmluvy podpísané s rusk˘m Gazpromexportom.Na základe nich Rusi pristaviadohodnuté objemy plynu na medzi‰tátnej plynovejstanici Veºké Kapu‰any, slovenská stranaza ne zaplatí a si ich odoberie. Takátozmluva bola podpísaná naposledy v novembri2008. Ak ju Gazpromexport podpísal, prevzalna seba aj v‰etky riziká prepravy kontrahovan˘chmnoÏstiev cez územie Ukrajiny.Mohol totiÏ zvoliÈ aj in˘ prístup: my Rusi niesme schopní zabezpeãiÈ plynulú prepravuplynu pre Slovensko cez územie Ukrajiny.Preto vám predáme plyn na rusko-ukrajinskejhranici a vy si dohodnite s Ukrajinou prepravn˘kontrakt. Toto by bolo transparentné rie-‰enie, keì by sme mohli jednoznaãne urãiÈ,kto je za krízu zodpovedn˘. Takto koncipovanázmluva v‰ak nebola a preto otázka zodpovednostiskôr pripomína situáciu, ão boloskôr, vajce alebo sliepka. V kaÏdom prípadeSlovenská republika nepodpísala Ïiadnezmluvy na prepravu plynu s Ukrajinou, pretood Ukrajiny nemá ão vymáhaÈ.Veríte plynovodu Nabucco?Plynovod Nabucco nie je otázkou viery, aleposúdenia reálnych moÏností. Je to projekt celoeurópskehov˘znamu, ktor˘ predstavujeskutoãnú diverzifikáciu zdrojov plynu. Jehozámerom je priviesÈ do strednej a juhov˘chodnejEurópy plyn z kaspickej oblasti a Iránu(má druhé najväã‰ie zásoby zemného plynupo Ruskej federácii). Ide o 3 300 km dlh˘plynovod, s roãnou prepravnou kapacitou 31miliárd m 3 a s rozpoãtov˘m nákladom 8 miliárdeur. Problémom celého projektu je, odkiaºzohnaÈ zdroje zemného plynu, keì plynz kaspick˘ch ‰tátov (Turkmenistan, Uzbekistan,Kazachstan) z väã‰ej ãasti uÏ vykúpiliRusi a Irán ãelí embargu a kritike medzinárodnéhospoloãenstva kvôli svojmu nukleárnemuprogramu. Napriek tomu si myslím,Ïe diplomatické úsilie by mohlo priniesÈsvoje ovocie. Európska únia okrem verbálnychproklamácií veºa pre Nabucco neurobila.Nemci uprednostÀujú Nord Stream, TalianiSouth Stream, ão je konkurenãn˘ projektNabucca a stredná Európa sa zrejme bude musieÈo seba postaraÈ sama. VáÏne impulzy vtomto smere priná‰a súãasné ãeské predsedníctvoEurópskej únie.âo si myslíte o my‰lienke zaloÏiÈ novú ‰tátnuplynárenskú firmu prípadne aj s rusk˘mGazpromom?Je to vskutku nezvyãajná situácia, keì ‰tát,ktor˘ má v SPP podiel 51 %, chce zaloÏiÈ konkurenãnúfirmu, s podielom pravdepodobnet˘m ist˘m, s ìal‰ou firmou. ·tát t˘m budekonkurovaÈ sám sebe. Na druhej strane jetento návrh váÏnym signálom. Ak si má slovenskávláda vybraÈ zahraniãn˘ch investorovv plynárenskom odvetví, dôveruje skôr rusk˘m,ako francúzskym alebo nemeck˘mspoloãnostiam. Zrejme má na to svoje dôvody,ãi oprávnené, ukáÏe budúcnosÈ. ZároveÀtu vidím aj posun vo vnímaní slovenskéhoplynárenského trhu ruskou stranou. Gazprombol totiÏ ãlenom konzorcia, ktoré v roku 2002vyhralo medzinárodn˘ tender pre privatizáciuSPP. V roku 2004 v‰ak Rusi konzorciumdobrovoºne opustili. Ak dnes rozm˘‰ºajú ospoloãnom podniku na Slovensku znamenáto, Ïe svoj pôvodn˘ prístup prehodnotili.PoznámkaSlovensk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväz vznikol vroku 1993 a zdruÏuje 54 spoloãností, podnikajúcichv plynárenskom a naftovom odvetví. ZastupujeSlovenskú republiku v Medzinárodnej plynárenskejúnii a v ìal‰ích medzinárodn˘ch organizáciách(MARCOGAZ, CEOCOR). Organizuje konferencie,semináre a vzdelávacie akcie v plynárenstve. Vydávaodborn˘ ãasopis Slovgas.40